Yo-Ho a Pirate’s Life For Me!

Nemam slov… Vlastne mam, ale su to iba same hole vety, ktore nezneju prilis slusne… Jednoducho, alkohol je jedna svina a ludia, ktori piju su este vecsie svine a nexcu si to priznat. Ze nicia zivot sebe, to ma nesere. Ale ze ho nicia najblizsim, svojim detom, ktore za nic nemozu, tak to je hnusne. Proste, noc pred Vianocami ma mamina budi o pol tretej v noci, ze jej telefonovala ista uplakana manzelka, ze muz bol opity, este neni doma a zobral so sebou aj dieta… Akoze, ja s tou rodinou nist nemam, ani som nevedela, kto je to… Ale ked je nejaky problem s alkoholom, tak vsetci volaju mamine, znamy ci neznamy, cez den ci v noci, bo mamina robi na psychine. No a tak aby v noci Harry sadala do auta a hladala cloveka, ktoreho v zivote nevidela, ani uz dufam ze neuvidim, po istej obci a priekopach… Strasne. Nie pre mna, ja som rada, ze mozem pomoct, aj ked v noci, to nevadi. Strasne je to pre tu utrapenu manzelku a deti. Toto sa im stane pred Vianocami, ktore sa povazuju za sviatky pokoja a lasky… Potom si uvedomim, ze co si vsetci ludia gratuluju a blahozelaju Vianoce, ze su to vecsinou len prazdne slova a cez Vianoce sa stavaju aj tragedie… A uvedomim si aj to, ake ja mam uzasne stastie, ze v mojej rodine neriesime taketo problemy. Ze mi nist nechyba a som stastna. Ze som stastna. Stastna. Dakujem. 

S podnadpisom - co sa dialo v zakulisi, kam ani Bruno nevidi… 

Hej, vsetci vieme o co ide, Ta nasa stuzkovaaaa… ano, bolo tomu nedavno rok, presne 12.11. Musim sa k tomu pametnemu dnu vratit. Nie skrz spomienky, ale treba nieco dodat. Tak v prvom rade musim jednoducho pripomenut, ze nam stuzkova vysla. O tom niet pochyb. Toto nie je machrovanie abo povysoovanie nad ostatnych, toto je fakt. Mali sme siroku skalu predstaveni, kazdy predviedol co vedel. Rodicia aj ucitelia sa smiali, bavili, samozrejme aj my decka. Parada

Ze vraj kapela bola nic moc. Tak k tomu len tolko, ze skor, nez som sa pustila do realizacie programu, ako maju po sebe nasledovat vsetky vystupenia, vymyslet s Marekom scenku Sud, vymyslet uvadzanie, priprava kostymov a sitie sukniciek na 3 osipane atd, napozerala som si pred tym 19 stuzkovych slavnosti. Ano, je to tak - 19 stuzkovych, ktore som si pozicala od kameramana. Cely tyzden som nic ine nerobila, iba donekonecna pozerala stuzkove, aby sme sa vyhli chybam. Myslim, ze to mi vyslo. Takto, na kazdej stuzkovej bol DJ. Ale ja som to riskla s kapelou. Poniektori tvrdia - bad choice. Ide o to, ze ked som pozerala tych 19 nudnyh stuzkovych, kde sa DJ prehrabaval v kope CD s hudbou a mixoval tam drte, kde to bolo cele neosobne, DJ mlady chalan, ktory sa prisiel na stuzkovu vyburit - DOVIDENIA. Humus. Preto som prisla s napadom s kapelou. Nie pre to, ze je to rodina. A teraz, ked pozeram nasu stuzkovu a vidim tam na podiu par hudobnikov z dediny, ktori sa fakt snazia, este si zavolali specialne na to aj spevacku dalej ako skvele vyplnili cele javisko, ze to cele aj oni ozivili, tak ked to pozeram, musim povedat - good choice. Aj teraz som pozerala 3 stuzkove z tohto roku, ale vsade boli DJovia bolo to take suche, nudne, proste na javisku je DJ a… a co? Uplne prazdny priestor okolo neho a on stale busi do reprakov a snazi sa prekricat hudbu ked trapne uvedie Repete kolo… Kto nezazil take starosti s pripravou tych najmensich detailov na tuto nasu slavnost, nepochopi, preco tam bola tato nasa mila kapelka. Ale clovek, ktory sa fakt nadrel na priprave programu to oceni. Cest tymto par vynimkam. A co vsetko bolo treba zariadit! Takze nikto sa nestaral, co kupime triednej, co kupime zastupcovi. S Klarou sme zobrali naverimvboha prachy a den pred stuzkovou sem isli rychlo nieco kupit. Stravili sme tam cely den. Potom som bola pre oznamka. Osklbali ma o par tisic, ale ja som si to nenechala, a s istym znamym som tam proste nabehla, a vytlkla som tie love od nich. Ze treba vymyslet kazdy maly detailik, trebars kde postavime tu vazu na ruze pre mamicky, ze treba zoradit oficialnu cast, ze treba zastupcovi povedat, kde sa ma postavit, kde bude stat zakial sa budu davat stuzky, dat mu vytlaceny zoznam mien, ktory sme este 10 minut pred stuzkovou nemali, ze treba povedat tym malym detom so stuzkami, kde maju prist, kde maju zastat… toto si malokto vsimol. Ja som tieto detaily robila s radostou, Klara s jej maminou s radostou vybavili jedlo a salu a stuzky. Ja mam aj na to organizovanie len tie najkrajsie spomienky! Ale ked tam potom pride nejaka fuchtla, ktora pre spolocny program (okrem tej svojej casti, samozrejme) ani prstom nepohla a zahlasi, ze sa jej nepacila kapela, tak vtedy som jej jednoducho povedala, co som si uz dlho myslela. V den stuzkovej som dokonca stihla iba ist ku kadernicke, kozmeticku som nestihla, lebo jednoducho som musela bezat do saly a este doriesit nejake veci. Preto som bola namalovana tak, ako som bola…;) Ale aj to mi bolo jedno, ja som pre stuzkovu urobila vsetko, co som mohla. Lebo som stuzkovu robila s radostou. Lebo viem, ze stuzkova je nadherny den.

Nechapem, co to malo znamenat… Takto. Mam dieravu hlavu na datumy, terminy, nechodim nacas. Viem, priznam si to. Snazim sa s tym nieco robit, uz to nie je take strasne ako pred tym. Mam aj maly zapisnicek, do ktoreho stale nieco pisem. Je to moja pridavna pamet, moj “disk H” (H ako Harry No, ale tak ci onak som zabudla na jej meniny. Ospravedlnila som sa, ako som len mohla, sypala som si popol na hlavu, strapnovala a ponizovala som sa a to vazne nekecam. Len aby mi odpustila. Ale toto jej zrejme nestaci. Jej samolubost nepozna hranic. To, ze jej napisem cez tyzden hockedy SMS (“Ale boze, keby ti ja nenapisem, tak ty sa urcite neozves” tak aj tymto ma terorizuje), ze si kazdu chvilu telefonujeme aj hodinu vkuse, to je nic. Ze sa stretavame kazdy druhy tyzden, to je nic. Ona xcela prote na meniny dostat tu sprostu SMS. Od toho zavisi priatelstvo??? Od hlupej spravicky? Pre nu zrejme hej. Kolko krat som si ja zahryzla do jazyka a nepovedala som jej nieco rovnako stiplave ako ona mne, pretoze ona si ani neuvedomila, ako niekedy cloveka zranila. Kolko krat som ju obranovala pred druhymi, ked hovorili, ze vyryva, ze je sarkasticka, panovacna a prchka? Hoci je to trosku pravda, ja som sa snazila nepozerat na chyby, ale vyzdvihovat jej dobre vlastnosti, ktorych ma vazne dost. Je moja najlepsia kamaratka, v skole sme toho za 8 rokov dost preskakali…. Ale ona mi bude donekonecna opakovat, ze som zabudla na jej meniny… Dobre, priznavam, uz som minuly rok zabudla aj na jej narodeniny. Aj to som si horko tazko vyzehlila… Nepozna moj blog, nedozvie sa, ako velmi mi je to luto, ani to, co si o nej myslim-naco zbytocne sirit nenavist. Telefonovala som jej, ale asi ma nepochopila. Teraz sa tvari, ze vse je uz okej. Zobralo ma to. Dost. Nemam sil viac pisat, pretoze mi je to strasne luto. A tak mi ostalo len prazdno v srdci, lebo viem, ze to uz nebude ako pred tym. K., toto som si podla mna nezasluzila…

Mno, doteraz to neslo, praca na dvore stala kvoli istym dovodom a az teraz sa to rozbehlo… Nas dvor pripomina bojisko… Vsetko je rozhrabane, rozkopane, su tu cez den 2 robotnici, pred tym boli 3 ale roboty postupne ubuda. Uz nam spravili fasadu na letnej kuchyni, garazi a okolo muru pri susedov (mamina xce, aby to ladilo s farbou domu…) Este dorabaju dlazbu pred vchodom. A kedze som doma, tak im tak trosku varim obed a chystam ranajky, kavu a caj a podobne. Hmmm… minuly rok o tomto case sme spratali posledne haraburdy z prerabky domu… Wa, cele leto sme prerabali, bola to fuska, vzdy ked vecer odisla firma, tak sme nabehli a poupratovali po nich bordel na dvore (zvysky malty, piliny, kusky skridle v trave…) dovtedy som vedela uvarit tak kavu a caj, sory a este parky som zvladla, a naraz sme cele leto varievali so segrou permanente pre 4 chlapov a asi tyzden pre 15 robotnikov Takze pokial som ich nexcela otravit, musela som pricuchnut ku kulinarstvu. Tatko ma nazval “Sefkuchar bez rozumu” - Jamie Olivier je Sefkuchar bez capice…;) Takuto ja mam povest. Znami sa nam aj cudovali, ze sak naco im varime, sak maju stravne listky na obed a tak, ale nasi povedali a ja suhlasim, ze ked uz u nas robia cele leto, tak krem toho ze im zaplatime, je od nas to najmenej, aby som im cosi uvarila. A aj oni boli spokojni, tym padom ked od nas videli “ludsky pristup” tak boli uvolneni a v pohode robili co bolo treba. Nam rozpravali, ze ked robili u jedneho prachaca, tak ten im vynadal vzdy, ked stupili na travnik a vrieskal po nich jak po poslednych… Proste my sme v pohode rodina, a to ze nam pocvachali po travniku na dvore na to sa mozeme vysrat, hlavne ze odviedli skvelu pracu na fasade, zatepleni, oknach a streche. A to je hlavne. Treba si zapametat, ze sa nikdy netreba nad nikoho povysovat. No a vsetka aj nasa robota stala za to, dom je pekny, my vidime aj kus roboty po sebe a to je fajn. Ja mam sice na rukach stale jazvy z toho, ako som sa doskrabala na klincoch, ked sme upratovali take forsne, ale ako som uz raz hovorila, jazvy su sexi :p

Neviem, co sa z toho dnes vyvrbi. Cakat treba aj nemozne… A mozno to nebude nic zvlastne. Uvidim. Sama som zvedava. Sou, moj prvy napad je takyto: nasledujuce spravy budu zbeletrizovane. Kvoli tomu, ze sa musim pri ich pisani zabavit niecim inym a nie mojimi skutocnymi emociami v tu chvilu, bo by som musela strasne hresit. Tak. Okej. Bude to najlepsie. Pokracujem.

B ol utorok 29.augusta. Jemny usmev na perach pri peknom snicku nad ranom odohnal trilkujuci hlas mojho tatka, ktory vtancoval do mojej prenajatej izby u starych rodicov. “Harry, hviezdicka na nebi, pod sa, prosim ta, napapat. Hore su pripravene ranajky a vsetci cakame uz len na teba…” Zobudil ma na prvy krat, ved ja som rano vzdy taka cula a zorientovana, vlastne som uz od vecera cakala, kto ma pride prebudit. Lahucko ako vila som vyskocila z postele a zaspievala som odu na tento nadchadzajuci novy den. Rozhrnula som zavesy a tazke olovene mracna v tu chvilu prepusitli na zlomok sekundy tenucky luc slnka, ktory mi oziaril tvar. Potom som odbaletila k vysokohorskej studnicke… (Kurnik, to uz prehanam…) Takze, odbaletila som do kupelky a poumyvala som sa. Po naranajkovani, ktore mi pripadalo v to krasne uprsane rano ako manna, mi mamina s laskou rozpovedala pribeh o dozrievajucich paradajkach na roli a slivkach na nasich stromoch, ze oboje to caka na spracovanie. Nevedela som sa dockat, kym pojdeme so sestrickami vsetko zavarat (mamina by nam pomohla tiez, ale sa stale nemoze poriadne hybat, je uz mesiac doma, ale to sa neda velmi zbeletrizovat, ani to neznie nijak extra poeticky, tak to do oficialnej casti nedam). Nas tatko bol medzi tym obrat za kos krasnych, zrelych slivak z nasej vlastnej urody. Ej, bolo ze to radosti, ked sme ich zacali polkovat a zavarat! Pri praci sme si pospevovali, cely svet mi pripadal ako raj. Pretoze sa vsetko stihalo a prace bolo malo, sestricka sa ponukla, ze vezme do plachty spinave pradlo a pojde ho vyprat k potoku (tak dobre, da ho do pracky). Zatial tatko priniesol dve vedra paradajok (osobne mam radsej slovo rajcina, ale ani to neznie prilis lyricky). Paradajky bolo treba spracovavat vonku, pretoze by tie krasne male jadierka mohli ozdobit nase biele steny v kuchyni (myslim  tie steny biele sťa sneh). A tak sme so sestrickou v tom lubeznom sychravom pocasi so spevom zisli na dvor. Okrajovanie a vykrajovanie paradajok prichystanych na pretlak nemalo konca kraja, ale ja som si to vdaka omrzlinam na rukach uz prestala uvedomovat. Aka som bola prestastna, ked sme kazdych 10 minut mohli mat prestavku! Mozem za to dakovat tomu uchvatnemu pocasiu, pretoze jemnucke kvapkanie dazda sa zo sekundy na sekundu dokazalo zmenit na buracanie lejaku. Vdaka ti! Povzbudena po kazdej prestavke som sa zase a zase s radostou vratila ku kosu paradajok. Sestricka potom odisla s Cervenou Ciapockou s kosikom ku babicke (v skutocnosti isla za babkou do nemocnice, ale choroby a strasti sem teraz nepatria!). Ja som pokracovala v speve ludovych piesni a zacala som paradajky mlet na tom novucickom talianskom stroji od bambininej maminy. Robota mi sla od ruky a po dvoch hodinach prace som so smutkom zistila, ze aj posledna paradajka je uz zomleta. Nevadi! Ved je predsa z nich 25 litrov stavy! A aj tu predsa treba zavarit. Huraaa! (em, to neznie poeticky… co takto ichuchaaaa! ?) Ale to uz dokoncili tatko s maminou. Ale praci mojej koniec nebol (neviem, ako sa dala tato veta zlyrizovat, tak som aspon zmenila slovosled). Hnile jablcka a plesnive slivky bolo treba pozberat tiez. Jablcka boli pozberane za chvilu. A nasa sllivka je na tom najutesenejsom miestecku na zemi… ani co by kamenom dohodil od kompostu! (cize hned vedla hnoja) A tak Harry lahko ako srna preskocila okraj kompostu a vkrocila v kanadach do mora šúp zo zemiakov, zvyskov z pokosenej travy, nahadzanych hnilych jablcok a podobnych peknych veci, ktore predsa tiez patria ku kolobehu zivota. Pooberala som este par slivak na kolac, ktore boli na tazko dostupnych miestach nad kompostom, kam sa len tak hociaka ziva dusa neodvazila vkrocit. Ked som prisla dovnutra, sklamana som zistila, ze sestricka, ktora sa medzicasom vratila od babicky z uz prazdnym kosikom, uz povesala pradlo, ktore pred tym dala prat do pracky. Ale uz sa zacalo zmrakat, stmievat, k noci sa chylit. Skoda. Este som chcela tolko vela veci postihat. Nic to, ze som nemala cas na tolko inych nepodstatnych veci! Ale ved aj zajtra svitne novy den, mozno (urcite) este krajsi a ja zase pojdem s radostou pomahat doma, na roli, v zahrade… Vecer som teda uz len sfukla sviecku, pri ktorej som brkom pisala list svojmu milemu a s ocakavanim nadchadzajuceho dna som sa jemne ulozila v posteli…

The End

Su dobre obdobia a su zle obdobia… Zalezi na cloveku, ako sa k nim postavi. Mam to zle obdobie. Ako som sa k tomu postavila? Tazko povedat, ale v mojej povahe proste nie je miesto na smutenie. Mavam chvilkovy, momentalny smutok, ale hned sa rozjasni. Ked som smutna, viem o tom hovorit, ci ma niekto pocuva, alebo nie. Ja sa proste vyrozpravam. Ked je problem, treba ho pomenovat. Ked cloveka nezobreu na skolu (no dobre, na TN ma zobrali, ale to neratam, lebo…) je to strasny pocit. Hrozny. Ti co nezazili, nepochopia. A este ked mi ten kreten povie, ze naco mi bolo dobré, ked som dobre zmaturovala a ucila som sa dobre na gympli, ved aj tak ma nezobrali na vysoku. Len kvoli tomu, ze on isiel na odbor, kde brali bez skusok, sa povysuje. Mno co… Tak este teda ostanem v Trencine, dorobim tento rok statnicu na AJ jazykovke (keby idem prec, tak by som nemohla) a dam si dokopy, kde vlastne xcem ist na vysoku a co treba pre to urobit a tak. Bo sprostejsi odomna sa dostali na vysoku, s ktorou su spokojni, tak to musim zvladnut aj ja. No, aby toho nebolo dost, kazdy den ma boli hlava. Chodim spavat uz o desiatej, nepomaha. Nemohla som ist s deckami zo stretka na chatu. A tak si zijem. Najhorsie je, ze mam “tulave topanky” (rada chodim prec, na vylety a tak) a nemozem ich teraz vyuzit. A prsi. A… a radsej uz nic…To staci!

Mno, tak idem na to… Film ma dost zaujal. Preco? No lebo presne nad niecim takym som nedavno rozmyslala. Nad starym kamaratstvom, ktore sa stratilo kdesi medzi detstvom a dospievanim…

Znie to prilis dramaticky. Okej, ja viem. Ale xcela som ten dojem trosku umocnit… So, lets start:

Tento pribeh zachytava zivot 4 kamaratov v malom primorskom mestecku. Maju tu kamosov, maju tu skejty, maju tu prve lasky. Ich idolom je Skip, ktory vlastni obchod Zephyr so surfami. Chalani unho pomahaju, Skip im da potom kazdemu tricko s napisom jeho obchodu a oni su strasne pysni, ze k nemu patria. Cez jedno mimoriadne suche leto, ked ludia nemozu napustat svoje bazeny, chalani zacnu v prazdnych okruhlych bazenoch skejtovat. Je to nieco ako predchodca U rampy. Skip ich vezme na sutaz, vyhraju tu ceny. Stanu sa popularnymi, manazeri sa k nim hrnu, tocia reklamy… Pomaly zabudnu na Skipa a postupne ho opustaju. Kazdy z nich zacne samostatne novy život. Ale nie vsetci to dotiahnu tak daleko – Sid (mimochodom moja oblubena postava nevie udrzat z nevysvetlitelnych pricin rovnovahu a tak sa prida k TJovi, lebo ten nemá az taky vyrazny talent. Stacey a Tony su bohati, ale stanu sa nepriatelmi, bo obaja su rovnako dobri. Stvorka sa rozpadla. Ale nahla Sidova choroba ich zase da vsetkych dohromady.

A preco sa mi to tak pacilo? Ako som spominala, nedavno som rozmyslala, preco sa niektori ludia vysrali na starych znamych. Na ludi, na ktorych sa mohli odmalicka spolahnut, na ludi, o ktorych vedeli vsetko, na ludi, s ktorymi stravili cele detstvo pri hrani futbalu na ulici pred domom. Jednoducho, prisli do ineho prostredia a tam xceli silou mocou zapadnut medzi odlisnych ludi, ako boli ti ich “stari kamarati”. Pretoze novy kamosi boli bohatsi, pretoze novy kamosi boli jednoducho „lepsia partia“. A aj ked im nieco v hlbke nasepkavalo, ze predsa len to neni pre nich spravne, jednoducho podlahli pozlatku „novych a lepsich kamosov“. Myslim, ze tento stav je typicky pre pubertu, tinedzerov. Ked dievcata zistia, ze sa pacia chalanom a treba silou mocou zaposobit. Ked chalani zistia, ze su tu dievcata a treba silou mocou tiez zaposobit. Ked uz nikto z nich nexce byt tym malym dietatom, ale pritom maju od dospelych este fakt daleko.

Jedna vec je ta, ze niekedy je to naozaj tak, ze clovek si najde fakt LEPSICH ludi, ako boli ti stari znami. V pohodicke, janse ze to je bezne. Okej, ale ja tu teraz opisujem a mam na mysli tie fakt extremne pripady.

Jednoducho, raz za cas je clovek vystaveny niecomu novemu a je na nom, ci sa rozhodne, ze ci to nove je prenho aj lepsie, alebo ostane pri tom starom dobrom. Lebo niekedy nove nie je lepsie. Zvlast v kamaratstve je to podla mna tak. Niekedy su ti kamarati z detstva ti ozajstni, ktori vas podrzia. Moznoze je to sposobene len tym, ze este s tymi novsimi kamosmi si clovek tak nedoveruje… Tazko povedat, nexcem ich tu vsetkych hadzat do jedneho vreca. Ale proste mam pocit, ze clovek sa da veeelice lahko zlakat tym povestnym pozlatkom, a ked sa pozlatko odlozi, je tu problem. Tolko moj nazor… Vedela by som tu o tom pisat este fakt dlho, ale asi nemam chut to este dalej rozpitvavat… Zatial ostavam teda iba vo vseobecnej rovine…

Ci niekomu pri pozerani toho filmu napadne to iste o “starom a novom kamaratstve” nezarucujem, to asi iba mne tak nieco evokovalo… Vlastne uplne pochybujem, ze to niekoho napadne… Mno, tak film odporucam. Jednoznacne.

Stary kamos Harry

Living on the Edge - Zivot na hrane. Mno, znie to celkom dobre, podla mna az vzrusujuco Je to nieco ako ked nikdy neviem, co ma zajtra caka. Co proste pride. Na hrane - je to asi preto, ze clovek nevie, ci to bude dobre abo zle, smutne abo vesele. Ale je to zaujimave, nauci to cloveka prisposobovat sa novym situaciam. Kto sa to nenauci - ma smolu, lebo kazde rano sa budime do noveho dna. Kto sa vysporiada - je za vodou, je Ready for new adventures Nie je to vzdy lahke, obcas dokonca tazke a smutne… Ale zrejme sa musime vzdy postavit situaciam celom a konat… Kazda nova prezita skusenost nas pouci (ak sa nechame vobec poucit) a posilni (ak to spravne pochopime)…

Harry, p*****ss never more

Ako som tak dnes cakala na zastavke na bus (cas cakania cca 45min), nedalo mi nevsimat si okoloiducich ludi. No a musim uznat otuzilost podaktorych slecien… Skutocne som ohromena. Otuzilci sa mozu hanbit pri pohlade na ne. Vazne. Taky profesionalny otuzilec ked sa napr v zime vykupe kdesi v jazere, potom hned bezi do tepla. Ale si predstavte slecnu, ktora je cely den vonku s holym bruchom, chrbtom pri teplote -10 C abo aj menej… Ale nie, teraz vazne. Myslim, ze neni normalne, ked si v zime daju bundicky do pasa, nemaju tielko, potom sa predklonia a videt im holy chrbat a na nom husiu kozu, tak to je fakt uzasny pohlad… Rozumiete, im samym je zima, ale chcu posobit tak prilis frajersky stale, ze su ochotne si znicit zdravie. A oblecene maju samozrejme bedrove rifle a vybijany opasok. Bedrove nohavice su podla mna skutocne pekne, pokial siahaju aspon po tie bedra, ze ano a nie az pod zadok. V tych nohaviciach su totalne narvane, zrejme sa do nich rano pchaju s obuvakom, abo ja neviem ako si to dokazu na seba napchat. Zvlast ked su, em, povedzme ze plnsej postavy, ale samozrejme musia mat super obtiahnute nohavice. No ja sama si na take netrufam… Nic proti tym plnsim SAMOZREJME nemam! Len nerozumiem, preco to xcu este viac zvyraznovat a nie skor zakryt, no ale moje chapanie je asi dost obmedzene na tieto veci. Ale moju pozornost dokonale uputali dve dievcata, ktore mali ako inak kratku a tenku bundu a k tomu minisuknu… Keby cestuju autom, tak prosim, ale ist sa klepat na zastavku v minisukni a cakat tam pol hodinu na bus tak to je chore. Cez silonky im presvitali fialove nohy, lebo cizmy mali len po kolena… No neviem, nex si samozrejme kazdy robi co xce, vlastne mi je to jedno. Ja ich tu nexcem ani ohovarat, lebo tak ci tak obdivujem ich sebavedomie a to, ze si nic nerobia zo zimy. Ja len nerozumiem, preco si dobrovolne nicia zdravie. Uz som raz lezala v nemocnici s bolestou chrbta (jednu nohu mam kratsiu a nasledne rotacia stavcov a skolioza…:), bolo to strasne, som sa nemohla ani pohnut. Tie dievcata to bude bolet tak isto o par rokov a samozrejme im pribudnu problemy s oblickami - vedia o tom, vsade sa o tom hovori, v skole, v casopisoch… Ale NIE, oni si nedaju poradit, oni budu radsej potom chodit 2x do tyzdna na dialyzu… Tak prosim, su na najlepsej. ceste. Ja viem, ze v mojich 2 dlhych bundach nevyzeram prave najsexi, ale su ucelove - dlhe, teple a zakryvaju krize. Mne sa pacia, citim sa v nich dobre a ak by som mala pozornost nejakeho chlapa zaujat iba tak, ze budem mat hole oblicky, tak potom taky za vela nestoji…

Harry s chrbtom v teple