Sunday, February 24, 2008

Paolo Coelho: Alchymista

Z tejto knihy som bola uplne v keli (tzn ze ma dost dostala). Precitala som ju na jeden krat, aj ked to zrejme nebol moc dobry napad. Totiz tato kniha mi malinko stylom pripomina Maleho princa, cize nad kazdou kapitolou by bolo potrebne hlbsie podumat, proste sa nad tym zamyslet. Ale kniha o ceste za pokladom sa neda citat s prestavkami, aspon nie na prvy krat, lebo clovek je jednostaj zvedavy, ako to bude pokracovat dalej :) A tak sa u mna prejavila ludska vlastnost zvedavostou nazyvana, a citala som ako o dusu. Ide o pribeh pastiera oviec Santiaga, ktoremu sa niekolkokrat za sebou sniva ten isty sen. Vyhlada preto staru ciganku, ktora mu sen vylozi. Vraj najde poklad. Chlapec s pochybnostami odchadza, no naraza na stareho krala Melchizedecha. Rozpravaju sa spolu o moznosti cloveka vziat svoj zivot do vlastnych ruk, o tom, ze neexistuje predurceny osud, ale iba to, aku cestu si clovek zvoli sam… Melchizedechove slova vzdy nutia chlapca zamyslat sa a napokon dospeje k zaveru, ze cokolvek ho bude cakat na konci jeho cesty, ci slubeny poklad, ci nie, vyberie sa tam… A tu zacina pribeh jeho poutovania, co vsetko sa mu prihodilo pocas cesty, ake nahody sa stavali a ako nakoniec vsetko zapadlo do jednej velkej mozaiky… Kniha bola zaujimava originalnymi filozofickymi uvahami, ak to tak mozem nazvat, su to jednoduche, no hlboke myslienky, fakt mi to pripominalo Maleho princa, nemozem si pomoct. A tak trochu mi to prislo ako prepis Biblie do hovorovej reci :) Obcasne odvolania sa na Bibliu, alebo pribehy vybrate z nej, no takym nenasilnym a prijemnym sposobom. Je to jednodznacne jedna z najzaujimavejsich knih, ake sa mi dostali do ruk. Nie je to bezna popularna konzumna literatura, podla mna… 

Posted by Harry at 13:49:22 | Permalink | No Comments »

Wednesday, November 14, 2007

Carodejologia

Ano, zdravim vsetkych fanusikov carov a kuziel… Mno, musim sa pochvalit. Pred nedavnom som si kupila knizku Carodejologia. Mala nadherny obal. Predstavte si to, tmavomodry obal, striebornymi okrasnymi pismenkami napisane Carodejologia -  kniha kuziel a vpredu je vsadeny taky zvlastny kamen. No ja som nemohla od nej odist. Dokonca som si ju aj mala moznost otvorit… Totiz, ta kniha sa predava zabalena v takom obale, aby sa nedala otvorit. Ale v jednom knihkupectve ju mali otvorenu a uz chapem, preco ju nechceli otvarat v inych knihkupectvach…:) Kniha ma vsehosudy tak 20 stran a je orientovana… povedzme dost hravo…:) Skratka, su tam take trapnosti, resp. take veci, ze mozno tak 7 rocne dieta by sa prekvapilo, ale uz 8 rocne vsetko z toho vie :) Je to taka hrava knizka, co sa mi sice paci, ale ide o to, ze je vlastne o nicom :) Ale, skratka som si ju musela kupit. Ma nadherny obal a som si povedala, ze tuto knihu xcem mat v mojej kniznici, doma na policke. A to vsetko by bolo byvalo aj tak v pohode, o nicom knizka s nadhernym obalom a Harry ju straaasne xcela… Ale… Ked ta knizka stala 8 kilov…:) Ale napriek tomu vsetkemu som si povedala, Harry, musis ju mat… A tak som si ju kupila, aj ked som ju pred tym otvorila a zistila, ze je o nicom, aj ked som si mala za tie prachy kupit nieco na oblecenie a nie trapnu knihu, aj ked este bolo milion inych veci, preco som si ju nemala kupit. Skratka som len asi “rozkosne detska”, ako o mne tvrdia moji spoluziaci…;) A kazdemu podobnemu knizku odporucam :))) 

Posted by Harry at 20:21:26 | Permalink | No Comments »

Sunday, November 11, 2007

Od Poviedky K Filmu

Jeden profak sa nam snazil priblizit adaptaciu. Zdenek Sverak mu raz povedal, nech zozenie nejaku vhodnu poviedku na adaptaciu s “lehce erotickym nadechem”. A tak mu nas mily pan profesor poskytol poviedku od Moupassanta - Nestyda Morin. Sverakovi sa pacila, ale bola prilis literarna, tak z nej spravili najskor filmovu poviedku, cize vsetky nesfilmvoatelne veci museli prepisat do filmovej podoby. Napriklad, ak je v poviedke spomenute trebars ze ten si pomyslel to a to, musite popremyslat, ako sfilmovat, ze niekto nad niecim premysla, teda treba napisat, ako sa prave tvari. Alebo, ak je v povidke napisane, ze niekto sa citil stastny, do filmovej poviedky musite napisat co robil, ako sa tvaril, aky mal vyraz. Ked napisali filmovu poviedku, pustili sa do technickeho scnara. Tam su popisane popri replikach aj doby trvania zaberu a podobne. A naposledy spravili filmovy scenar. Poviedka bola nakoniec teda aj sfilmovana a premietana pod nazvom Chlipnik. Ale tuto vtipnu sfilmovanu poviedku nestihli poriadne odprezentovat, pretoze ho sprevadzali 4 umrtia - kameraman, herec, osvetlovac a este ktosi. Takze to slo tak trochu do zabudnutia. Ale profak nam to dal, ze si to mame precitat cele, od poviedky cez filmovu poviedku az po scenar a nakoniec pozret film. Dnes som sa do toho pustila a musim sa priznat, ze sa mi to clekom pacilo. Z lehce erotickej Moupassantovej poviedky spravil Sverak velmi usmevnu romanticku vecicku. Celym tymto popisom procesu som len xcela povedat, ze veru vzdy vidime v telke uz len hercov, pozname mena reziserov, ale to, co sprevadza vyrobu filmu, pripravu celeho projektu, to nikto nevidi. Btw je to film o slusnom muzovi, ktoreho zhodou zlych nahod nazyvaju chlipnik…:) Teda Nestyda Morin.  

Posted by Harry at 15:22:57 | Permalink | No Comments »

Sunday, October 14, 2007

Geoffrey Chaucer: Canterburry Tales

Nasa mila, oblubena, pekna, nova, mudra (a vsetky ine superlativa) pani profka na literature, nam na kazdy tyzden da za ulohu precitat jednu knihu. Co samozrejme nie je nic obtiazne, ale knihu si precita z nas iba zlomok ludi. Patrim k tym, ktori precitaju, co treba, pretoze mi to rozsiruje obzory :) Pekna veta, ze? A ked mi to uz teda tak dobre ide, napisem sem, o com ta knizecka je :) Nuz, ak niekto z vas cital Dekameron, tak je to nieco podobne dekameronu, teda aspon mne to tak pripada. Canterburske poviedky sa skladaju z pribehov, ktore si rozprava 12 ludi pocas pute. Su tam rozne typy ludi (mniska, šafár, mnich, krcmar, rytier…) a kazdy z nich rozrpava pribeh zodpovedajuci jeho charakteru. Pribehy su niektore vtipne, ine poucne alebo smutne. Je to celkom prijemne citanie, fajn oddychovka. Akurat prave rozmyslam, co o tom este napisat, pretoze zovseobecnit sa to neda, kedze kazdy pribeh je z ineho sudka… Takze to je asi vsetko, ked niekto xce, nech si teda precita.
Posted by Harry at 16:34:34 | Permalink | Comments (2)

Friday, October 5, 2007

F.S.Fitzgerald: Posledny Magnat

Tuto knihu som precitala 2x, najskor este daaavno na gympli a hned ma zaujala. A druhy krat pred par dnami. Je to pribeh Monroea Stahra, ktory je filmovy producent, no zaroven da sa povedat reziser, scenarista, dramaturg, jednoducho vsestranne nadany filmar, filmovy boh 50tych rokov v Hollywoode. Je symbolom moci, no zaroven rozvahy a dobreho nosa na filmy. Spravidla je kazdy film z jeho produkcie uspesny. No natacanie filmov je tu iba vedlajsia linia. Ide tu o jeho pribeh vyrozpravany mladou Ceciliou, ktora ako mala vyrastala v jeho blizkosti, lebo jej otec bol tiez producent. Stahrovi zomrela manzelka, co ho tak velmi vzalo, ze svoj zial zmiernoval pracou. Pracoval na filmoch vo dne, v noci. Pocas jednej noci sa vsak do atelierov vlamu dve zeny, len pre zabavu a tento okamih Stahrovi moze zmenit zivot. Len keby ho ta jedna xcela… Kniha ma zaujala jednajk kvoli filmovej tematike ;) a jednak kvoli deju, samozrejme, a este jednou zvlastnostou, ktoru som vsak nemohla tusit - knihu Fitzgerald nikdy nedopisal, resp. nestihol dopisat, pretoze pred jej dokoncenim zomrel. A tak koniec knihy obsahuje iba prerozpravanie konca, ktore vydavatel poskladal z poznamok z Fitzgeraldovych zositov a z rozpravania osob, ktorym sa Fitzgerald zdoveril s obsahom knihy. A ked sa mam priznat, paci sa mi iba ten zaciatok, ktory napisal, ale ten koniec, ktory vymyslel sa mi uz nepacil  :) Kniha by mohla byt aj tak nechana len do tej polovice, dopisovat to ani nemusel - ani autor, ani vydavatel :) Jop, a odporucam…

Posted by Harry at 22:08:50 | Permalink | No Comments »

Sunday, September 9, 2007

Erik L´Homme: Hviezdna Kniha 1, 2, 3

Dalsia trilogia z radu fantasy knih. Nepokladam to za nic extra, ale precitala som ich za 2 dni, dalo sa… Ak niekto cital Narniu, tak toto bolo stylom pisania nieco podobne, cize tak pre deti 10 - 12 rokov. Je to dost trapnucko popisane, co mi trosku vadilo, ale citala som to zo zaujimavosti. Co je ale inetersting - autor dostal za tieto prve dve knihy prestizne literarne ocenenia, ako najuspesnejsia decka kniha neviem co este… Zaklad pribehu - chlapec Viliamon zije na ostrove Ys, ktory je niekde v Stredozemnom mori, ale nikto okrem obyvatelov o ostrove nevie. Existuju tri svety, Svet istoty - co je vlastne nas normlany realny svet, Svet neistoty, kde ziju rozne prisery, tiene, ale i normlany ludia a potom je tu ostrov Ys. U Viliamona sa prejavia carodejne schopnosti, a pod ochranu si ho vezme Majster Kadehar, ktory ho zacne ucit carovat. Jedine, co sa mi na tej knihe zdalo originalne bol sposob carovania. S takym som sa este nestretla a bolo to fajn vymyslene. A zhruba dej - existuje Hviezdna kniha, kde su spisane rozne zaklinadla, je to akasi ucebnica pre carodejnikov, a obsahuje aj najmocnejsie kliatby, ale nikomu sa ich nepodarilo rozlustit. Jedneho dna vsak kniha zmizne a je tu podozrenie, ze nejaky temny carodej chce tie kliatby rozlustit aby sa stal panom Sveta istoty, Sveta neistoty aj ostrova Ys. Viliamon ma ale zvlastne carovne schopnosti a velku magicku silu a podujme sa na najdenie tejto Hviezdnej knihy. Pomahaju mu pri tom jeho kamosi. No, co ja viem, asi by som si tu knihu uz neprecitala. Nexem byt blba, ale je to dost naivne. 12 rocne deticky sa vyberu bojovat proti najtemnejsej temnote a pritom sa tesia, akoby isli na vylet… Proste som to pozicala z kniznice a bolo to citatelne, ale aj pre fantasy milovnikov ako ja je to len slaby odvar. Ale kto xce, preco nie…    

Posted by Harry at 16:35:09 | Permalink | No Comments »

Friday, August 17, 2007

J.K. Rowlingova: Harry Potter 7

     Harry Potter and The Deathly Hallows. Ufff… tak uz som si to v mojej makovici urovnala, citala som to sice uz davnejsie, ale jednoducho som to musela este stravit a zaujat k tomu stanovisko. A uz ho mam. GENIALNA SERIA KNIH… K Harryho fanusikom som patrila este pred celou tou histeriou. K jednotke som sa dostala celkom zavcasu, celkom nahodou a hned som sa do pribehu zamilovala. Nasledovala dvojka, trojka, cakanie na stvorku, potom samozrejme cakanie na petku, nekonecne cakanie na sestku a nasledne obavy z prichodu sedmicky… Kazdy diel som ocakavala so zatajenym dychom… Knihy povazujem jednozancne za 100 x lepsie ako filmy, filmy su slabym odvarom, ale to je na inu debatu. Spet ku kniham. Knihy su podla mna vyborne napisane, je v nich nacaty napinavy pribeh, plny zvratov, roznych dejovych linii. Jedna jedina zmienka o niecom v predoslom diele znamena polku deja v nasledujucom diely. Prave to sa mi tak pacilo, ako nas Rowlingova neustale drzala v sachu, stale sme ocakvali nieco ine, ako sa stalo. Vec zdanlivo nepodstatna sa stala o niekolko dielov klucovym momentom (Ronov potkan Prasivec v 1.a 2. bol v 3. Peter Pettigrew, miestnost, ktoru v 4.spomenuli ako nahodnu kupelnu sa v 7.stala unikovou miestnostou, cez ktoru utekali studenti z hradu pred utokom Voldemorta) a celkove to, ako vsetky veci dokazala od zaciatku do konca do seba zapasovat.

     A co sa tyka pribehu a deja – Harry si ziskal priaznivcov podla mna preto, ze predstavuje normalneho mladeho cloveka, jednoduchu postavu. Taku, ako vecsina deti. A zrazu sa mu zjavi obor a povie, ze je carodejnik a pre Harryho zacne novy zivot plny caorv, kuziel a novych zazitkov, no neskor i strachu, temnoty a slz. No jednodznacne je to pritazlive, este aj skrz to, ze je slavny, pretoze sa stal nahodou Chlapcom, ktory prezil. Mne sa tie knizky strasne pacia a patrim k zurivym zastancom, ale zase nechavam kazdeho slobodne posudit. Poznam kopu ludi, ktorych to nezaujalo, a stale k nim prechovavam priatelsky vztah, takze nie som na tom az tak zle, agresivne :) Pacia sa mi tam rozne myslienky a myslim, ze kniha ma okrem vsetkych tychto veci aj naucny charakter. Zakladom je samozrejme boj dobra a zla, reprezentovany Harrym a Lordom Voldemortom. Dalej Dumbledorove myslienky o tom, ako si kazdy z nas voli vlastnu cestu, ako mame vzdy moznost sa rozhodnut pre dobre alebo zle, ako je mozne sa zmenit bez ohladu na to, kto boli nasi pribuzni (na margo Siriusa a Blackovcov), a ako treba zlo porazat laskou. Lasku a priatelstvo, dobre spravanie k inym ludom a toto vsetko daval Dumbledore vzdy do popredia, len to tam niekedy bolo skryte, takmer zasifrovane (Spravajte sa dobre k domacim skriatkom! Ale nikdy nevysvetlil preco. Vysvitlo to az po Siriusovej smrti…). Preto neznasam, ked niektori zacinaju s takymi kecami ako ze sa v tych to knihach presadzuje cierna magia, propaguje oklutizmus a podobne. Ved cele kuzla, co sa tam deju, su len latinske slovicka, ktorymi ovladaju prutik. To je cele carovanie. Rada by som tam videla ten okultizmus. Ak ho niekto nasiel, nech sa prosim ohlasi. Ale vlastne ti, co ho tam hladaju nie su celkom normalni, takze s nimi sa bavit ani neda, tak potom vlastne nic.

     Zaverecny diel ma vazne dostal. Bola som z toho na vietvi dost dlho. Ja som po 5. diele napisala pokracovanie a teoreticky koniec, malo to asi tak 30 stran. Samozrejme, ze to bolo nic moc, len som zo srandy chcela pokracovat a dokoncit to. Ked som precitala oficialny koniec, samozrejme, ze som bola mimo. Ale napodiv som sa tam trafila v niekolkych veciach, dokonca v mojej verzii bol cisto fiktivne Snape zamilovany do Lily Potterovej a cuduj sa svete – v 7cke vyslo na povrch, ze to tak bolo! Aj to, ze Snape bol cely cas „dobry“ som uhadla, aj v mojom pokracovani to tak bolo. Ked som to citala, bolo mi to trosku smiesne. A smutne, ale aj u mna zabili Dumbledora… Ale samozrejme nemozem porovnavat moje kvazi pokusy a Rowlingovej original. To je smiesne. Proste, Sedmicka ma uplne dostala, zakazdym, ked si clovek myslel, ze uz je dobre, vzdy sa nieco posralo, a ked sa nieco posralo a vypadalo, ze uz to nem dopadne dobre, zrazu sa vyjasnilo. Sranda. Napinave do posledneho dychu… Harry Potter bude navzdy patrit u mna ku knihe c.1, ci sa to zda niekomu smiesne, alebo nie. Pre mna tie knihy vela znamenali skrz vela veci. A znamenaju. A som rada, ze to Harry prezil, je to symbol. Ako aj v Panovi Prstenov. Rowlingova si tu slavu zasluzi. Draco dormiens numqam titillandus!  

Posted by Harry at 21:38:31 | Permalink | Comments (3)

Wednesday, August 1, 2007

Henri Charriere: Motyl

Hned na zaciatku specialne upozornenie pre Maroshka - neboj sa, neprezradim koniec a myslim to vazne. Ani ziadne podstatne dejove situacie ani nic podobne :) Smelo citaj dalej. - Kniha nie je nejaky brutalny horor o motyloch specialne pre moj infarkt… Toto je nazov jednej skvelej knizky, ktoru som nedavno nahodou chytila do ruk a hned precitala na jeden hlt. Je to autobiografia, Henri Ch. pise sam o svojom osude. 26.10.1931 ho odsudili za vrazdu, ktoru nespachal na dozivotie na galejach vo Francuzskej Guayane. Knihu vydal v 1969 a opisuje v nej svoj osud. Ako nam asi dojde vsetkym, podarilo sa mu z galeji ujst, lebo inak by predsa nemohol vydat knihu, ze ano :) Prezyvaju ho Motyl, podla tetovania motyla, ktore ma na hrudi. Motyl ma za sebou 30 rokov dobrodruzneho zivota, peklo galeji, uteky, samovezbu, plavanie medzi zralokmi, urazy, choroby, skratka asi vsetko hrozne, na co sa da spomenut. 

No, nema zmysel podrobne tu opisovat jeho uteky, myslim, ze kniha je aj tak vo svojej podstate o niecom inom. Je to pribejh o nezmlomnom duchu, o chuti zit normalny zivot a o tuzbe po slobode a spravodlivosti. Urcite je v nej aj vela poucneho, kazdy z nas si musi pri citani uvedomit, ze ludia, ktori su schopni mucit inych, a takymi brutalnymi sposobmi, ako opisuje autor, taki si nezasluzia volat sa ludmi. Myslim, ze nestaci byt iba galejnikom a niekolko raz utiect z vezenia, aby mohol vzniknut takyto silny pribeh. Autor ma dar vniest do pribehu hlbku pravdivosti. Pribeh je zivy, nie je to suchy opis. Kazde jedno zranenie prezivam s nim. Zaujimave, ze Motyl upustil od tuzby pomstit sa tym, ktori ho odsudili. Najskor ho drzala pri zivote iba tuzba po pomste, ale prekonal to. Obdivujem, s akou odvahou vzdy znova a znova skusal utek, ale paci sa mi aj jeho vztah ku kamaratom, ako sa navzajom podrzali v tych najkrutejsich okamihoch, napr. ked mu po tajme posielali na samotku odakzy, hoci tym riskovali zivot. A take jednoduche slova napisane na zdrape papiera “Neboj, Motilik, myslime na teba, sme s tebou” mu dokazali vliat novu silu a nadej. Kniha je bezpochyby velmi silna. Motylovym kredom bolo a je: “Nevzdavaj sa za ziadnych okolnosti! Dolezitejsi ko velke konto v banke je ohen duse, kory nikdy nevyhasne a dava cloveku silu a chut zit, zit nanovo, zit intenzivne.” Klobuk dolu pred Motylikom. Je to velky clovek.    

Posted by Harry at 22:30:35 | Permalink | Comments (2)

Wednesday, July 25, 2007

Philip Pullman: Zlatý Kompas

Asi pred 4 rokmi sa mi dostala celkom nahodou do ruk kniha Zlaty kompas. S Nikitou sme boli (a aj sme :) dost velki nadsenci takychto fantasy knih a tak sme ju precitali s uplnym nadsenim. Je to trilogia, ale o pokracovaniach neskor. Zatial co-to o Zlatom kompase. Jedenásťročná Lyra zije vo svete, kde ma kazdý človek svojho demona – vlastnu dusu v zvieracej podobe, s ktorou je spety neviditelnym putom. Démon je v dobrom slova zmysle, je to ako nerozlucný priateľ, s ktorym neustale si a ktory ti dokonale rozumie. Pokial je clovek dieta, demon moze na seba brat rozne podoby. Ale ked dospeje, demon ostane v definitivnej zvieracej podobe, ktora ta vystihuje. Lyra s démonom Pantalaimonom, žije bezstarostným životom v starom Oxforde až do chvíle, kým z jej okolia nezačnú miznúť deti. Keď zmizne aj Lyrin najlepší priateľ Roger, dievča sa rozhodne ho hľadať. Na ceste ju sprevadza zvlastny pristroj – alethiomer, ktory tomu, kto s ním vie pracovať, odpovie na všetky otázky… A tu sa zacína Lyrin príbeh. Opis mozno nezaujal - demoni, miznuce deti, alethiomer…:) Ale kniha stoji za to, ani netusite ako, ocitnete sa uprostred pribehu. Dej vas opanta. Teda… Ak ste fanusik fantasy zanru ;) A Polarny medved na ktorom Lyra putuje antarktidou je vazne uzasny :) Takisto ako postava dobrodruha ;) A mala uputavka na film: damy, dobrodruha tam hra Daniel Craig, je sa na co tesit ;) 

Posted by Harry at 22:15:44 | Permalink | Comments (2)

Sunday, July 8, 2007

Alex Garland: Pláž

Uz je to asi 6 rokov, co mi Weroncha kupila k meninam knizku od Alexa Garlanda Plaž. Kniha ma uplne uchvatila. Dokonaly opis tropickeho ostrova, cokolvek som robila, stale som musela myslet na tu nadhernu pláž a na ten uzasny biely piesok, na tu prekrasnu lagunu, ktoru moze vidiet iba par vyvolenych, na hlavneho hrdinu Richarda, ktoreho som si strasne oblubila, a odvtedy sa xem prestahovat do domceku na pláži pod palmami…:)Ta kniha ma uplne dostala. Dokonca ked sme mali na slovencine pisat opis nasho kamarata, bez vahania som opisala Richarda. Tana z toho nemala moc velku radost, ze ved on nie je realny, ale ja som mala o nom uplne presnu predstavu, tak som ju prehovorila :) Tato kniha bola aj sfilmovana, film sa takisto vola Pláž, uricte to kazdy pozna, hra tam Leonardo DiCaprio. Film je tiez vyborny, ale uprednostnujem knihu, lebo vo filme toho vela zmenili a nie je to ono. Dej: Richard je osamely turista, ktory hlada nejaku destinaciu, kde to nie je prepchate klasickymi dovolenkarmi, hlada nieco ine, nieco neporusene, nieco dokonale. V Thajsku mu sfetovany sused Duffy porozprava o tajomnej ”plaši” (pláži) na neznamom ostrove, ktora je absolutne dokonala. Duffy da Richovi mapku toho tajomneho ostrova, no Rich mu ju ide vratit, ale najde Duffyho s podrezanymi zilami. Rich sa rozhodne vydat hladat tu dokonalu pláž, vezme so sebou aj francuzskych milencov Francoise a Etiena. Rich sa zamiluje do krasnej Francoise, ale ona ho bohuzial nexce. Ako je asi jasne, pláž po mnohých prekonaných úskaliach aj objavia a potom sa zacina raj na zemi. Ale raj netrva vecne… A tak dalej, nebudem to prezradzat. Ku koncu uz je to sice dost velky masaker, posere sa vse, co sa len da, to mi je trochu luto. Z fillmu sa mi straaasne moc pacila ta scena, ked sa Rich v noci prechadza s Francoise po plazi…;) A vo filme sa samozrejme daju dokopy. Zaroven soundtrack je tiez uzasny. Zaverecna fotka vo filme je tiez velmi pekna. Ale kniha je kniha :)       

Posted by Harry at 23:04:00 | Permalink | No Comments »