Bezdomovcenie
Lol, no to by som este pred mesiacom nepovedala, ze sa stanem zo dna na den bezdakom. Po prudkej nezmyselnej vecernej hadke s domacou (ktora mi vynadala z dlhej chvile - len tak vosla do izby a zacala hystercit) som sa komplet zbalila a odisla som. Az v buse zo sidliska do centra mi doslo, ze je vecer a moji spoluziaci nemaju dnes skolu, kam sa podejem. Vzala som to rovno na stanicu, kde som prezila very interesting noc - od osmej vecer som si pisala poznamky na skusku, co som mala na druhy den (ano, prebdiet noc pred tym na stanici je uplne cool...), potom si ku mne prisadol jeden dedko, ktory mi kupil studentsku pecet a rozpraval mi svoje smutne prihody a spolu sme plakali, ked zaspal a vyniesli ho, prisiel na rad 4-hodinovy kviz s nejakym panom, ktory si prisadol a zacal ma skusat zo zemepisu, bol sice opity, ale sedela som bezpecne na druhej strane stola a okolo stvrtej uspesne zalomil a potom sa odpratal no a do pol siedmej som potom pila s kamionistami rum, tak na skusku som isla vo velmi povzbudenej nalade, az taka v pohode som sa citila :) Lol... No a odvtedy som spala este na jednej chate, u kamaratky, u spoluziacky, u spoluziaka, a este sa potrebujem niekde nasackovat na tyzden, potom koncim a balim kufre smer Palermo, tak malo by to byt v suchu. Ale je to taky zvlastny pocit, cakat kto sa zmiluje a ubytuje ma, lebo je to uplne odkazanie na druhych a to ja moc nemusim, no ale nevadi, clovek sa stale uci a pokora je dolezita. Zdravim.
