Paolo Coelho: Alchymista
Z tejto knihy som bola uplne v keli (tzn ze ma dost dostala). Precitala som ju na jeden krat, aj ked to zrejme nebol moc dobry napad. Totiz tato kniha mi malinko stylom pripomina Maleho princa, cize nad kazdou kapitolou by bolo potrebne hlbsie podumat, proste sa nad tym zamyslet. Ale kniha o ceste za pokladom sa neda citat s prestavkami, aspon nie na prvy krat, lebo clovek je jednostaj zvedavy, ako to bude pokracovat dalej :) A tak sa u mna prejavila ludska vlastnost zvedavostou nazyvana, a citala som ako o dusu. Ide o pribeh pastiera oviec Santiaga, ktoremu sa niekolkokrat za sebou sniva ten isty sen. Vyhlada preto staru ciganku, ktora mu sen vylozi. Vraj najde poklad. Chlapec s pochybnostami odchadza, no naraza na stareho krala Melchizedecha. Rozpravaju sa spolu o moznosti cloveka vziat svoj zivot do vlastnych ruk, o tom, ze neexistuje predurceny osud, ale iba to, aku cestu si clovek zvoli sam... Melchizedechove slova vzdy nutia chlapca zamyslat sa a napokon dospeje k zaveru, ze cokolvek ho bude cakat na konci jeho cesty, ci slubeny poklad, ci nie, vyberie sa tam... A tu zacina pribeh jeho poutovania, co vsetko sa mu prihodilo pocas cesty, ake nahody sa stavali a ako nakoniec vsetko zapadlo do jednej velkej mozaiky... Kniha bola zaujimava originalnymi filozofickymi uvahami, ak to tak mozem nazvat, su to jednoduche, no hlboke myslienky, fakt mi to pripominalo Maleho princa, nemozem si pomoct. A tak trochu mi to prislo ako prepis Biblie do hovorovej reci :) Obcasne odvolania sa na Bibliu, alebo pribehy vybrate z nej, no takym nenasilnym a prijemnym sposobom. Je to jednodznacne jedna z najzaujimavejsich knih, ake sa mi dostali do ruk. Nie je to bezna popularna konzumna literatura, podla mna...
