Carovnu Moc Ma Letna Noc...
Vyhrabala som taku basnicku od Cava, bola sice dobra, citila som, ze ma nieco do seba, ale nebolo to ono. A ja si o sebe myslim (no dobre, tak namyslam :) ze mam taku zvlastnu vlastnost: ani nie, ze by som sama vedela nieco skvele vytvorit, ale viem dokonale doladit, skorigovat, upravit vytvory inych :) Pekne svinstvo, ja viem... Ale chvalia ma za to :) Akosi vycitim, v com je chyba. A tak som si pozicala zaklad tej basne a trochu som ju opravila podla mojho gusta. Oki, Harry, dost bolo vychvalovania sa... Co som touto upravenou basnickou xcela povedat? Len tolko, ze mi je luto za letom. Ja som exoticky typ - cize exot ;) ktory miluje leto a horucavy. A konci september a s nim odchadza aj posledny zvysok leta. Cele leto som spavala vonku pod holym nebom, z coho neboli nadseni moji milovani rodicia, lebo sa na balkone vzdy potkynali o madrace a ked v noci zacalo prsat, ja som sa prebudila az ked som plavala. Ale bolo to carovne. Lahla som si okolo pol noci a len tak som pozorovala hviezdy. A v auguste bolo strasne vela komet, atramentove nebo bolo akoby posiate miniaturnymi hviezdami - ocarujuci zazitok. V lete som sa este (pokial som pravdaze nebola na nejakej skvelej brigade ;) tulavala po horach, robila v antikvariate, vysedavala na povale, ranajkovala v trave... Bolo to sposobene tym, ze sa chystam napisat "stredoveku" fantasy poviedku a vypada to na dlhsi projekt, tak tomu spavaniu vonku pod nebom, a inym horeuvedenym aktivitam vravim "zber materialu a skusenosti". Ale leto skoncilo a zivot pokracuje. A tak sa nadalej tesim, lebo nedavno som sa s mojou nechutou k zime a k tomu, ze slnko je schovane zdoverila jednemu kamaratovi a on mi povedal peknu vec: "Harry, neboj, slniecko svieti uz 4 miliardy rokov a nevypada, ze by sa chystalo zhasnut...":) Takze slnko svieti aj ked nesvieti prave na mna. Viem, ze je tam niekde za oblakmi...
