J.K. Rowlingova: Harry Potter 7
Harry Potter and The Deathly Hallows. Ufff... tak uz som si to v mojej makovici urovnala, citala som to sice uz davnejsie, ale jednoducho som to musela este stravit a zaujat k tomu stanovisko. A uz ho mam. GENIALNA SERIA KNIH... K Harryho fanusikom som patrila este pred celou tou histeriou. K jednotke som sa dostala celkom zavcasu, celkom nahodou a hned som sa do pribehu zamilovala. Nasledovala dvojka, trojka, cakanie na stvorku, potom samozrejme cakanie na petku, nekonecne cakanie na sestku a nasledne obavy z prichodu sedmicky... Kazdy diel som ocakavala so zatajenym dychom... Knihy povazujem jednozancne za 100 x lepsie ako filmy, filmy su slabym odvarom, ale to je na inu debatu. Spet ku kniham. Knihy su podla mna vyborne napisane, je v nich nacaty napinavy pribeh, plny zvratov, roznych dejovych linii. Jedna jedina zmienka o niecom v predoslom diele znamena polku deja v nasledujucom diely. Prave to sa mi tak pacilo, ako nas Rowlingova neustale drzala v sachu, stale sme ocakvali nieco ine, ako sa stalo. Vec zdanlivo nepodstatna sa stala o niekolko dielov klucovym momentom (Ronov potkan Prasivec v 1.a 2. bol v 3. Peter Pettigrew, miestnost, ktoru v 4.spomenuli ako nahodnu kupelnu sa v 7.stala unikovou miestnostou, cez ktoru utekali studenti z hradu pred utokom Voldemorta) a celkove to, ako vsetky veci dokazala od zaciatku do konca do seba zapasovat.
A co sa tyka pribehu a deja – Harry si ziskal priaznivcov podla mna preto, ze predstavuje normalneho mladeho cloveka, jednoduchu postavu. Taku, ako vecsina deti. A zrazu sa mu zjavi obor a povie, ze je carodejnik a pre Harryho zacne novy zivot plny caorv, kuziel a novych zazitkov, no neskor i strachu, temnoty a slz. No jednodznacne je to pritazlive, este aj skrz to, ze je slavny, pretoze sa stal nahodou Chlapcom, ktory prezil. Mne sa tie knizky strasne pacia a patrim k zurivym zastancom, ale zase nechavam kazdeho slobodne posudit. Poznam kopu ludi, ktorych to nezaujalo, a stale k nim prechovavam priatelsky vztah, takze nie som na tom az tak zle, agresivne :) Pacia sa mi tam rozne myslienky a myslim, ze kniha ma okrem vsetkych tychto veci aj naucny charakter. Zakladom je samozrejme boj dobra a zla, reprezentovany Harrym a Lordom Voldemortom. Dalej Dumbledorove myslienky o tom, ako si kazdy z nas voli vlastnu cestu, ako mame vzdy moznost sa rozhodnut pre dobre alebo zle, ako je mozne sa zmenit bez ohladu na to, kto boli nasi pribuzni (na margo Siriusa a Blackovcov), a ako treba zlo porazat laskou. Lasku a priatelstvo, dobre spravanie k inym ludom a toto vsetko daval Dumbledore vzdy do popredia, len to tam niekedy bolo skryte, takmer zasifrovane (Spravajte sa dobre k domacim skriatkom! Ale nikdy nevysvetlil preco. Vysvitlo to az po Siriusovej smrti...). Preto neznasam, ked niektori zacinaju s takymi kecami ako ze sa v tych to knihach presadzuje cierna magia, propaguje oklutizmus a podobne. Ved cele kuzla, co sa tam deju, su len latinske slovicka, ktorymi ovladaju prutik. To je cele carovanie. Rada by som tam videla ten okultizmus. Ak ho niekto nasiel, nech sa prosim ohlasi. Ale vlastne ti, co ho tam hladaju nie su celkom normalni, takze s nimi sa bavit ani neda, tak potom vlastne nic.
Zaverecny diel ma vazne dostal. Bola som z toho na vietvi dost dlho. Ja som po 5. diele napisala pokracovanie a teoreticky koniec, malo to asi tak 30 stran. Samozrejme, ze to bolo nic moc, len som zo srandy chcela pokracovat a dokoncit to. Ked som precitala oficialny koniec, samozrejme, ze som bola mimo. Ale napodiv som sa tam trafila v niekolkych veciach, dokonca v mojej verzii bol cisto fiktivne Snape zamilovany do Lily Potterovej a cuduj sa svete – v 7cke vyslo na povrch, ze to tak bolo! Aj to, ze Snape bol cely cas „dobry“ som uhadla, aj v mojom pokracovani to tak bolo. Ked som to citala, bolo mi to trosku smiesne. A smutne, ale aj u mna zabili Dumbledora... Ale samozrejme nemozem porovnavat moje kvazi pokusy a Rowlingovej original. To je smiesne. Proste, Sedmicka ma uplne dostala, zakazdym, ked si clovek myslel, ze uz je dobre, vzdy sa nieco posralo, a ked sa nieco posralo a vypadalo, ze uz to nem dopadne dobre, zrazu sa vyjasnilo. Sranda. Napinave do posledneho dychu... Harry Potter bude navzdy patrit u mna ku knihe c.1, ci sa to zda niekomu smiesne, alebo nie. Pre mna tie knihy vela znamenali skrz vela veci. A znamenaju. A som rada, ze to Harry prezil, je to symbol. Ako aj v Panovi Prstenov. Rowlingova si tu slavu zasluzi. Draco dormiens numqam titillandus!
