Yo-Ho a Pirate’s Life For Me!

Z tejto knihy som bola uplne v keli (tzn ze ma dost dostala). Precitala som ju na jeden krat, aj ked to zrejme nebol moc dobry napad. Totiz tato kniha mi malinko stylom pripomina Maleho princa, cize nad kazdou kapitolou by bolo potrebne hlbsie podumat, proste sa nad tym zamyslet. Ale kniha o ceste za pokladom sa neda citat s prestavkami, aspon nie na prvy krat, lebo clovek je jednostaj zvedavy, ako to bude pokracovat dalej :) A tak sa u mna prejavila ludska vlastnost zvedavostou nazyvana, a citala som ako o dusu. Ide o pribeh pastiera oviec Santiaga, ktoremu sa niekolkokrat za sebou sniva ten isty sen. Vyhlada preto staru ciganku, ktora mu sen vylozi. Vraj najde poklad. Chlapec s pochybnostami odchadza, no naraza na stareho krala Melchizedecha. Rozpravaju sa spolu o moznosti cloveka vziat svoj zivot do vlastnych ruk, o tom, ze neexistuje predurceny osud, ale iba to, aku cestu si clovek zvoli sam... Melchizedechove slova vzdy nutia chlapca zamyslat sa a napokon dospeje k zaveru, ze cokolvek ho bude cakat na konci jeho cesty, ci slubeny poklad, ci nie, vyberie sa tam... A tu zacina pribeh jeho poutovania, co vsetko sa mu prihodilo pocas cesty, ake nahody sa stavali a ako nakoniec vsetko zapadlo do jednej velkej mozaiky... Kniha bola zaujimava originalnymi filozofickymi uvahami, ak to tak mozem nazvat, su to jednoduche, no hlboke myslienky, fakt mi to pripominalo Maleho princa, nemozem si pomoct. A tak trochu mi to prislo ako prepis Biblie do hovorovej reci :) Obcasne odvolania sa na Bibliu, alebo pribehy vybrate z nej, no takym nenasilnym a prijemnym sposobom. Je to jednodznacne jedna z najzaujimavejsich knih, ake sa mi dostali do ruk. Nie je to bezna popularna konzumna literatura, podla mna... 

Co uz, no, vianoce posli, ale ja sa tu este s nimi rozlucim. Jednemu filmarovi od nas som tak trosku radila pri jeho semestralnom filme, je to uz veeelky stvrtak, tak som rada, ze vzal do uvahy aj nejake tie moje detske napady, lebo tak trochu o to vo videjku ide. Su to spomienky jedneho chalana (toho filmara) na niekdajsie Vianoce, ked sa na ne este tesil... A preco by sa nemohol na vianoce tesievat i nadalej...? Tak sme sa trochu pohrali s tou predstavou. No on potom odisiel do Finska na par mesiacov nieco tocit, tak z velkeho projektu zislo, ale natocil nieco mensie v tom istom duchu. A pouzil aj zabery z Finska, tak sledujte. aj tak sa mi to celkom paci. A sledujte titulky ;) Ze special thanks ;)
  
http://youtube.com/watch?v=Hss2TLUdpvo

Tak, mile Vianoce, o rok dovidenia, strasne moc sa na vas tesim!

K mojim nerozlucnym kamaratom sa pridal dalsi. Zatial som tvorila pevne priatelstvo s Gordonom, (kvetina u nas v skole na parapete). Vid minuly blog v kategorii "Pobyt na klinike". No a kruh kamaratov sa mi rozrastol o dalsieho clena. Vola sa Franklin. Dokonca spolu byvame a vlastne aj spavame. Franklin je dost hlucny spolocnik, neustale nieco vykrikuje, co je obcas dost obtiazne rozoznat, lebo ked xce nieco povedat velmi rychlo, zacnu mu slabiky zvlastne uchodit do toniny "bzzz". Mozno to bude sposobene tym, ze Franklin je mucha, presnejsie mrtva mucha, ktora sa zahadnym sposobom dostala na vedlajsiu postel, kde zvycajne spava Mery, ked nahodou zavita na privat. Ale zatial je jej postel volna a ja spavam s Franklinom. Hockedy bzuci aj cely den, ale nevadi, ved nech sa vyrozprava. Ja ho rada vypocujem. Ale aj on mna rad pocuva. Minule som mu rozpravala 2 hodiny a z toho si polietal iba chvilocku, lebo potreboval prevetrat kridelka. Franklin je veeelmi ohladuplny spolubyvajuci. Minule mi ho domaca nasla na posteli a chcela ho vyhodit, ale statocne som Franklina ubranila. Ona na to, ze: "Harry, ved je to preboha mrtva mucha!" A ja ze "Komu mucha, komu Franklin - najlepsi kamarat..." To bolo dost duchaplne, co? ;) Skratka si myslim, ze domaca mi zavidi ten krasny kamaratsky vztah s muchou Franklinom. No, a inak na klinike sa mam stale fajn, stale vsetci disciplinovani pacienti dostavaju duplu a v nedelu spominany zakusok. Takze som zase schudla... ehm. Nevadi. Lebo s mojou porciou som sa xcela rozdelit aj s Franklinom, ale odrobinka chleba bola takmer taka ako on, nuz som to nechala tak. Ale pozrovala ma osetrovatelka a hned ma nabonzovala primarovi...

Tri Gracie mi uz pravidelne kazdy rok o tomto case sposobuju soky tym, ze mi pripomenu vyrocie mojho prinesenia na svet bocianom. Podrobny opis tejto udalosti mozte najst na blogu spred roka :) Takze tam treba najskor pozret... Tak teraz uz pre zainteresovanych... Usporiadali mi tajne party, z coho som bola uplne v keli... tzn. dojata ako male dieta, ale fakt to bolo skvele :) Esteze mam stale tych sweet sixteen...;) Dokonca mi upiekli aj tortu (podotykam jedluu :) Vyzdobili u Kiki celu izbu a dali mi darceeek. Bola som nadsenaa! Tri Gracie su zlate a vzdy ma vedia dostat niecim originalnym. O den nato som mala oslavu doma, aj ked som ju moc nexcela poriadat, vzhladom k mojmu pristupu k vyrociam a inym sviatkom, ale bola som donutena dvoma ludmi, ktorych musim volat ze rodicia...:) Nuz sa u nas zbehol zlomok damskej posadky z nasej rodiny, tak 12 zien od babky po sesternice. A tak sme sedeli a kecali a vymyslali a smiali sa...
          
Dakujem vsetkym za vsetko, za darceky, ale predovsetkym za to, ze ich mozem volat mojimi kamaratkami a rodinou!