Yo-Ho a Pirate’s Life For Me!

Vyhrabala som taku basnicku od Cava, bola sice dobra, citila som, ze ma nieco do seba, ale nebolo to ono. A ja si o sebe myslim (no dobre, tak namyslam :) ze mam taku zvlastnu vlastnost: ani nie, ze by som sama vedela nieco skvele vytvorit, ale viem dokonale doladit, skorigovat, upravit vytvory inych :) Pekne svinstvo, ja viem... Ale chvalia ma  za to :) Akosi vycitim, v com je chyba. A tak som si pozicala zaklad tej basne a trochu som ju opravila podla mojho gusta. Oki, Harry, dost bolo vychvalovania sa... Co som touto upravenou basnickou xcela povedat? Len tolko, ze mi je luto za letom. Ja som exoticky typ - cize exot ;) ktory miluje leto a horucavy. A konci september a s nim odchadza aj posledny zvysok leta. Cele leto som spavala vonku pod holym nebom, z coho neboli nadseni moji milovani rodicia, lebo sa na balkone vzdy potkynali o madrace a ked v noci zacalo prsat, ja som sa prebudila az ked som plavala. Ale bolo to carovne. Lahla som si okolo pol noci a len tak som pozorovala hviezdy. A v auguste bolo strasne vela komet, atramentove nebo bolo akoby posiate miniaturnymi hviezdami - ocarujuci zazitok. V lete som sa este (pokial som pravdaze nebola na nejakej skvelej brigade ;) tulavala po horach, robila v antikvariate, vysedavala na povale, ranajkovala v trave... Bolo to sposobene tym, ze sa chystam napisat "stredoveku" fantasy poviedku a vypada to na dlhsi projekt, tak tomu spavaniu vonku pod nebom, a inym horeuvedenym aktivitam vravim "zber materialu a skusenosti". Ale leto skoncilo a zivot pokracuje. A tak sa nadalej tesim, lebo nedavno som sa s mojou nechutou k zime a k tomu, ze slnko je schovane zdoverila jednemu kamaratovi a on mi povedal peknu vec: "Harry, neboj, slniecko svieti uz 4 miliardy rokov a nevypada, ze by sa chystalo zhasnut...":) Takze slnko svieti aj ked nesvieti prave na mna. Viem, ze je tam niekde za oblakmi...   

Po 10 rocnom fungovani stretiek sme s tym sekli. Vsetci sme vyrastli a rozutekali sa (ja som sice vyrastla uz pred 5 rokmi a to celkom do vysky...:) Stetka ako take sme pred 10 rokmi zalozili Elis, Weroncha a moja malickost Harry. Vtedy sme mali 9 rokov :) A deti, ktore sme si vtedy vzali na starost mali od 4 do 7 rokov :))) A to sme tam mavali aj 20 deti! Stretka byvali kazdy piatok v Kataku od 15:00 do 17:00 + sv. omsa. Ked sa na to spetne pozeram, je neuveritelne, ze nam tie deti ich rodicia zverili na cele piatkove popoludnie, lebo v 9 rokoch som sa este nevedela postarat ani sama o seba. To sice neviem dodnes...:) S detickami sme este aj nacvicovali divadlo, program na den matiek, jaslickovu poboznost, casom pribudol spevokol, vianocne koledovanie a pozooor - stanovacka :) Naozaj klobuk dolu. Teraz uz vsetci pilne studujeme a deticky, ktore nas medzitym prerastli, uz maju dobrych 17 rokov, tak uz sme z toho povyrastali. Ale nezabudnutelne zazitky nam ostali a prave z toho som cerpala pri tvorbe kroniky. Zo vsetkych fotiek som vytvorila pekne dielko - Kroniku stretiek. Babrala som sa s tym 4 dni, som kvoli tomu 2 noci nespala, lebo ma to pohltilo. Zlatym klincom bola septembrova chatovacka v Dolnej Suci (prosim potlesk pre vsetkych Sucanov a sucinov! :) kde sa uskutocnila moja prezentacia Kroniky. Tak sme si vsetci zaspominali na to, ako povznikali dvojice Brano a Norika Mojsejech, Adelka a Pycko, a samozrejme Kusaj aj s malymi Kusajcatami, kto to bola Beta, preco deti nemali radi malu Anicku - lebo mala krive nohy :), a mnozstvo inych veci, na ktore budu do smrti spominat. Na chate sme si uzili vela zabavy ale aj strachu a hysterie - pretoze p. P. sa moze zjavovat aj vo sne, co sa detom vobec nezdalo vtipne ani ocarujuce ani inak svete, ako sme povodne zamyslali... A opozrite fotecky :)

Vlavo nadherna fotka - divadielko Popletene rozpravky - su tam vsetky megahviezdy opatovskeho filmoveho platna, stredna foto 2 zloduchovia - Zla sudicka Weroncha a Zla kralovna Harry. Vpravo je pohlad na nase hladisko na Den matiek, vidime mamicky, babicky, tety, bezdetne slobodne slecny...

Aneb Legenda never dies...;) Atmosfera na Noucampe vrcholi... Na Stamford Bridge fanusikovia saleju... Old Trafford praska vo svikoch... Tribuna domaceho Druzstevniku Opatova je ale aj tak najsamlepsia... Ako je celej futbalovej verejnosti zname, Opatova ma futbalovy tim. V nedelu som bola svedok jehovov, ehm, vlastne - svedok najexkluzivnjsieho zapasu, aky si moze zapasovy fajnsmeker predstavit. Na stadione sa priamo pred nasimi ocami strahla bitka uz v 3. minute - Pobedimcan rozbil hlavou nos nasmu hracovi, nas si to nenechal len tak a rozbehol sa a kopol Pobedimcana do kolena, aj ked podla mna mal namierene niekde inde, ale... Nechajme to. Dalsi konflikt prisiel o par minut na to. Omg, ale to snad este nikto ani nepocul. Nacrt situacie - nahradna lopta bola v takej obruci, ktoru vrazili do kybla s vodou - kybel bol tazky, takze obruc pekne stala aj s loptou. Potom padla jedna lopta do autu, Pobedimcan vybehol za nou a ako tak rozmysla, komu ju hodi, pribehol jeden opatovsky hrac, vyhodil tu obruc z kybla, schmatol kybel vody a zozadu vsetku vodu vychrstol na Pobedimcana! Keby to vidite... Ako, je to vrcholne nesportove gesto, o to pokoj, ale pre divakov to bolo vrcholne smiesne. Pobedimcani zacali prostestovat, ze koncia, normalne preruseny zapas pred zrakom celej Opatovej. Ale potom sa to ututlalo. Aj tak sme sice prehrali 1:2, ale co uz, nasa prva prehra za sezonu. Hot photo:

Kto bol na zapase - vie, kto nebol nevie. Pre kazdy pripad - na fotke nase domace ihrisko, nasi futbalisti v modrom a v popredi nas manazer, trener, dekobrankar, nahradny hrac, skratka vsestranny clovek, nie len co sa futbalu tyka. Slovom, opora nasho timu, a dovolim si tvrdit, ze aj sponzor celeho sampionatu, pan Tschicko. Poprosim potlesk! A na zaver par pokrikov, ktore domaci na tribune sami zlozili: *Druzstevnik, dame gol, dame ju, dame dame...* *Narusiiime, priebeh zaaapasu, hej hej hej* *Ja som Druzstevnik a vy nie ste nik* *Druzstevnik proti razismu* No a gagy, ktore zazneli: Prisiel sa hrac opytat ku nam jedneho uja: "Ujo, rychlo, kolko je hodin?" a ujo nastvany, ze prehravame mu hovori "Len sa ty neboj, casu mas habadej, len strielaj hlavne!" A ked sa rozhodca snazil urovnavat spory, domaci agresivne kricali chcejuc videt bitku "Si tu na to, aby si piskal a nie diskutoval!" Krem toho rozhodca bol tak trochu domaci, ale nam sa zdalo, ze piskal proti nam, myslim, ze ho asi vyobcuju z obce... "Jozko, len sa nebi..." - stari chlapi na tribune opatrne kricia na hraca, ktoremu hrozi vylucenie... Bolo to fajn nedelne popoludnie.  

Je to tak, priatelia, pre velky uspech je tu zase moja skvela poradna. Rozhodla som sa zriadit si na to zvlast sekciu. Ohlasy chodievaju az z dalekej Kambodze, a vraj tieto moje rady su neocenitelne najme v oblasti Arktidy. Tak som rada, ze som takato napomocna a neocenitelna, lebo vecsinou sa citim skor nedocenena. Takze uz zhanam sponzorov na moj almanach o zahradkarstve :) Vazeni, takze nasleduju dalsie moje skvele rady, ktore vam urcite sposobia revoluciu v zahradkarceni. Pokracujem z minula, nasleduju rady c.5 a 6. Specialne per Vas:

5. rada znie: skor, nez zasadite kukuricu, este raz si rozmyslite, ci ju naozaj chcete zasadit na to miesto.

Preco? Neprijmena chvila pravdy, ale vyjdem s farbou von... Pretoze som zasadila kukuricu pri branu, ktorou sa vchadza na rolu. A vzhladom na to, ze brana nie je zasuvna, ale je na panty, tak sa musi otvarat bud dnu, alebo von. Nanestastie, ta nasa sa otvara dnu. Ale tento rok sa nemohla otvorit. Lebo tam bola nasadena moja kukurica. A ked nam prisiel traktor vyoravat zemiaky, s hrozou sme zistili, ze brana sa neda otvorit, kvoli kukurici, a zemiaky rastli az za kukuricou. A iny vchod na rolu nie je. Tak traktor sa akurat otocil a odfrcal naspet. A zemiaky som musela vykopat rucne :) Chvalabohu ich nebolo vela, za 2 poobedia som to so sestrou zvladla a pozor - k zemiakovej brigade sa dobrovolne pripojila aj Weroncha, za co som jej neskutocne vdacna. Tak pozor na kukuricu, je to zakenrna rastlina...

6. rada znie: minerka porova nema s porami nic spolocne, napriek tomu, ze to ma v nazve.

Preco? To mi bolo lopatisticky vysvetlene mojim osvietenym tatkom, ktory by spravil aj urbarsku reformu lepsie ako Maria Terezia. Ide o to, ze ja v mojej hlavke som si akosi spojila nespravne 2 pojmy. Existuje jeden cervicek a ten si hovori Minerka Porova. A ked som kopala zemiaky, sem tam som v nich objavila takeho maleho tenkeho cervika oranzovej farby, vyjavene pozerajuceho, preco sa zrazu ocitol na svetle bozom. A uz som kdesi pred tym pocula o minerke porovej a myslela som si, reku tento cervik robi v zemiakoch take uzke dierky - pory, to bude zarucene ta minerka porova. S tymto prevratnym zistenim som prisla potom dovnutra. Ale bola som vyvedena z omylu. Minerka porova nema nic spolocne s porami. Minerka ma toho sppolocneho s porom, tj tou mladou sta by cibulou. Cize minerka porova je porova nie preto, ze robi pory v zemiakoch, ale preto, ze skodi poru - tej cibuli.

Tak, opet sme o nieco mudrejsi, zase sme sa volacomu priucili. Este neviem, comu sa budem venovat nabuduce, ale zarucene na nieco pridem. Slubujem. Neplacte, rubrika sa nekonci! ;) 

Som Bond... James Bond. A tak som zase raz s Troma Graciami vymyslala ;) Tento krat party v duchu Bond Girls. Zohnala som prvych 5 Bondoviek s neprekonatelnym Seanom Connerym, ktoreho povazujem za naj Bonda. A tak sme sa zabavali do neskorej noci :) Este pred tym som samozrejme pripravila celu izbu do akcneho stylu, zo starej zaclony som urobila nastenku a 2 dni som vyrabala, malovala a kreslila plagaty :) V Tesku som den pred tym kupila pistolky a ine zbrane, bola som tam az kol jedenastej vecer, vylozila som nakup na posuvny pas a predavac pozera na mna, potom na tie detske pistolky, a pyta sa: To ti je naco? A ja: Viete, to je do detskeho tabora... A on len ze: Aha... :) Kazda z nas si vybrala jednu Bond Girl: Eva "Weroncha" Green, Hale "Kika" Berry, Terri "Evich" Hetcher a Ursula "Harry" Andress :) Nuz, a bol to vecierok so vsetkym, co k Bondovi patri - napetie, akcia a strelba! James nam totiz zavolal, ci ho mozme zaskocit na jednej misii, bol chory zrovna, chudak. Isli sme teda do okrajovej stvrte Brooklynu a mali sme zneskodnit tajneho agenta z Bangladesu. Ukryval sa na stavenisku, boli sme nutene ist za nim do ruin... Ale zvladli sme to! 

Ursula Harry Andress...     Harry, ides prva, kryjeme ta...         Nepriatel bol zneskodneny...

Nepokoje v time...       ...a ine zakernosti. Mliost, prosim!  Kika striela bez skrupul dvere nasej babke

Stastlivo mame za sebou hody. Bolo ze to oslav, slavnosti a vyroci! Tak, kto nahodou nevie - ale dufam ze vedia vsetci - nasa kapela Opatovanka slavila 25.vyrocie zalozenia. Samozrejme, zacalo to v sobotu vecer honosnou megaparty v Kulturaku. Taky natrieskany nebol uz naozaj davno, objavili sa tam aj ludia, ktorych som davno na takejto akcii nevidela - myslim skor starsie rocniky (ale aby som ich neurazila so slovom starsie rocniky, tak si to xcem vyzehlit - stary ludia su ako vino - cim starsie, tym lepsie...:) Spokojny? ). Skratka, naozaj dobra zabava a pozor - specialny host vecera bola kapela Mistrinanka, ktoru poznaju zarucene vsetci fanusikovia dychovej hudby ;) Tancovalo sa do skoreho rana. No a v nedelu boli hody. To teda boli HODY. V Kulturaku pokracoval kulturny program, tj dychovky Textilanka a Drietomanka, ktore nas navstivili v ramci vyrocia zalozenia Opatovanky, odohrali par pesniciek, dochodcovia tlieskali, lol. Ale sak aj mladez, vsetci ;) Zlaty kliniec bola samozrejme Opatovanka, zahrali "tie svoje" a bolo. A uplny vrchol bol ludovy rozpravac ujo Izidor :))) Tak to bylo mejjjdlo! Ujo Izidor medzi kazdou prestavkou v sedliackom kroji zmykal zo seba jeden vtip za druhym, len skoda, ze take suche ;) Ale sak snazil sa, chalanisko. K tomu vsetkemu bol este aj futbalovy zapas, no skratka druzna atmosfera. Priebeh oslav dokopy nist nenarusilo, vytrznosti sa nekonali, teda az na agresivne spravanie na futbale, ale da sa ocko prizmurit...:) Pred Kulturakom predavali dokonca cukrovu vatu, takze vsetky deticky chodili so zalepenymi ustami, rukami, oblecenim...:) Takze tak.  

Utrhla trávu a začla hrát
Ta malá dáma z předměstí
Co umí lidem z dlaní číst
Tam kočky zrána mívaj hlad
Po noci plný neřestí
Je pohladí a dá jim jíst

Po tmě se toulá a ve dne spí
A její oči viděj víc než mý
Došly mi slova, já stál tam jen
S touhle jedinou bych zemřel

S touhle bych zemřel v jedinej den
A jestli Vám to nestačí
Kdyby tam stála stovka žen
Vyzvu ji k tanci a to netančim

Tam za tratí svý doupě má
Mince po kašnách posbírá
A pak je skládá na kolej
Staví si chrám, plechovej most
Už po něm kráčí první host
Tak ať ho nohy nebolej

Prošla si peklem a kouzla zná
Přejetý mince počítá
A kdo ji spatří je zatracen
S touhle jedinou bych zemřel

S touhle bych zemřel v jedinej den
A jestli Vám to nestačí
Kdyby tam stála stovka žen
Vyzvu ji k tanci a to netančim

Budu si pamatovat na tu chvíli
Když hrála znělo to jak Paganini
A já už věděl, že jsem ztracenej
Zeptal se za kolik s pocitem viny

Dost dooobra pesnica od Kabatov...! Nedavno som pozerala Ocko Tv a premietli k tomu klip - som sa do tej pesnicky zamilovala. A fajn klip - hlavne ta cast s musketierom (na Musketierov by som sa rada vypravila do Ciech) Mno, ale ta pesnicka ma dostala. Tak to je odomna na dnes asi vse, bo som mierne chora, som bezcitna - tj nemam cuch ;) a stipu ma oci. Abo asi to bude od nedostatku spanku - napozerala som snad vsetky Hickokovky :) Bol to genius. A este raz - Mala Dama je skvela!
Vasa Harry - Mala Dama ;) 

...miestny oznam. Pokračovanie cyklu 769 Ročná Mladica, konkrétne bod Divadelníctvo v Opatovej n/V. Tak čujte, čujte, jako sa to tu kedysi vyvíjalo a ako to u nás v Opatovej frčalo...  

Nie len prácou je člověk živý. A tak sa zo zachovaných písomných dokladov od konca 1.sv. vojny dozvedáme o bohatej kultúrno osvetovej činnosti obyvateľov v Opatovej. Opatovania si chceli nacvičiť divadlo podľa príkladu Kubranov.(ja by som sa stavila, ze to bolo naopak! pozn. Harryho) Podarilo sa. Domáci ochotníci sa predstavili v hre Bludár už v roku 1921 a potom ešte nacvičili hru Kamenný chodníček.  Kultúrno-spoločenský život sa v rokoch 1930-1950 rozvíjal naozaj pekne a opatovská mládež žila príkladným spôsobom (tak toto je dost husta veta, podla mna typicka kalerabova...) Na bohatej tradícii ochotníckeho divadla má svoj veľký podiel. Veď za tieto roky vyše 130 Opatovanov navcičilo a odhoralo vyše 80 divadelných predstavení. Divadelníkom ochotne pomáhali aj opatovskí hudobníci – často vyhrávali po divadelných predstaveniach.

Z podnetu Matice slovenskej v Martine bol v Opatovej v r.1934 založený Miestny odbor MS, ktorý organizoval prednášky, slávnosti, divadelné predstavenia, slávnostné akadémie, zriadili vlastnú knižnicu a od roku 1945 začali s premietaním krátkych a celovečerných filmov (škoda, že neviem akých :( ).

Pomocníkmi organizátorov bolo 6 aktívnych krúžkov – divadelný, redakčný, rozhlasový, ovocinársky, fotokrúžok a krúžok názornej agitácie (to sa musím opýtat dedka, co sa tam robilo :))) Fungovala aj redakčná rada, ktorá vydávala bleskovky a v r.1961-62 dokonca mesačník Opatovský ruch, ktorý bol medzi občanmi vešľmi obľúbený (kto vie, čo za bulvár to bolo - napr. - mladý párik nachytaný v sene, tetka Boženka ukradla sesede 2 malé kurence, susedovie prasa nám rozrylo záhradu...? ;) 

Tak to je vše, čo som sa o Divadelníctve dočítala v takom bedekeri. Verím, že to bolo náučné :) Mimochodom, kto by mal zaujem, može si prečítať práve dopísaný článok s nadpisom Ďuro v Opatovej 2007 v Sekcii Kulturny Zivot Opatovej :) Dozviete sa všeličo, o čom ste nemali ani paru ;) Oki, tak nabudúce sa budem venovať založeniu Knižnice v Opatovej... 

K tomuto poznaniu viedla dlha a strastiplna pavucia cesta... Z pavukov strach nemam, su mi sice neprijemni, ale zvladam to okej, Moj terapeut sice zo mna salie... Ale nie. Skratka, pavuky zvladam, o to neide. Ale za par poslednych dni mam tych pavucich prihod az az. Tak najskor som umyvala okno na letnej kuchyni, ktore ozaj okenu nevidelo od minuleho leta. A tam bol sklenny pohar a isla som ho vyhodit a v nom bol taky tarantulovity pavuk. Taky ten tucny, cierny, s hrubymi nohami - nie ten obycajny hajzlovy pavuk. Polozila som ten pohar naspet a kukam - a ten pavuk bol uz dead. Len tak rozmyslam, ze preco chcipol zrovna v sklennom pohari? Ale tejto meditacii som sa uz viac nevenovala. O par dni som pre zmenu umyvala police v pivnici a tam, v takom obrovskom sklennom pohari, v takych byvaju vo filmoch kysle uhorky, lezal dalsi pavucisko, tiez ta mala tarantulka. A tak som dokoncila moju meditaciu z minula a dosla som k oslobodzujucemu zisteniu - pavuky miluju Lenina :) Aj po smrti xcu ostat na peknom viditelnom mieste za sklom...

A moje dalsie prihody s tymi 8-nohymi krasavcami - minule som xela napustit vodu do kybla a ako tak napustam, v kybli pavuk. Tak som ho xcela rychlo utopit, napustam vodu jak diva a - cuduj sa svete, ten pavucisko behal po vode jak raketa. Myslim, ze je to preto, ze ma take male chlpky na nohach a pri tch chlpkoch ma kyslik a ta voda tam len tak lahko neprenikne. Ale - o par minut veru voda prenikla a vytlacila kyslik - pavuk sa vzdal a prestal plavat, nasledne myslim, ze aj dychat. Dalej - isla som na poval, a tam bol taky veliky pavucisko. Bol vazne odstrasujuci, ale donutila ma konat myslienka na jeho rozmnozene potomstvo - ak ho nezabijem, rozmnozi sa, bude mat take iste brutalne deti. Tak som ho zachlomozdila. No a posledna vesela prihoda - vecer som bola so smetami von a naraz naprostred chodby ten tarantulovoidny pavuk. Tak som chytila metlu a snazila som sa ho vyplatit, ale usiel mi do dedkovho botinika... ups... A topanky sa mi vazne nexcelo prehladavat... Tak dedko asi raz zazije sok, ale dedo tvrdi, ze sa pavukov neboji, tak snad... Dufam, ze ten pavuk uz odtial zdrhol...   

Cez prazdniny som festivalom sice moc "nedala", lebo som sa neuspesne snazila nieco zarobit cez rozne brigady, h, ale cez skolu... to bylo mejdlo ;) Celkove sa uz tesim do skoly, lebo tam zijem v ramci moznosti celkom kulturnym zivotom, kulturny v zmysle spolocensky. Vzdy, ked sa niekde nieco deje, nechybam :) Kamosi, s ktorymi chodievame, su fajn zbehnuti ludia - natocili cdcka, spievaju v kapele, hravaju na akciach ako dj, poznaju osobne kopu ludi z roznych znamych kapiel a vedia sa natlacit dopredu :) A tak sme boli napr. na vystupeni kapelky Compagneros, neviem presne, ako sa to pise, ale bola to skvela hudba, dobre sa to pocuvalo. Mne to pripominalo zmes latino a jazzu a kvapku ska :))) Joky, joky, nebojte. Dalej sme boli na minifestivale - prezentacii kratsich filmov z nasej skoly, od vytvarnikov, niektore vytvory boli tak intelektualne, az boli neintelektualne... Dalej sme boli na festivale vytvorov z nasej skoly s nazvom Tri, dva, jedna, zaciname 007 - namorna bitka panacikov z lega pocas ktorej lego-zralok zozere lego-panacika je ozaj nervydrasajuca ;) Hrany dokument Krnacky, ktory ziskal 1. miesto na festivale skolskych filmov v Amerike bol ozaj smiesny, hlavne slovensky "Team Slivovica" ;) Fajn bol aj Majales, kde hrali Ska-pra supina, Chikiliki tua, Nahodni znami a pozooor - Vidiek :) To sme sa vazne vysantili, vykricali, vyskakali a nachladli a stratili ;) A co ja viem, sak furt sme kdesi boli, poriadali technoparty, kde sme chodili kvoli vsetkemu moznemu, len nie kvoli technu, lepsie povedane hravali aj tekno a to je uz ozaj dost epilepticka hudba - ak viete o com hovorim ;) Ale o to zaujimavejsie je tancovat na to :) Potom sme krstili kamosove cd, ktore mi nehorazne pripominalo nejake sceny z Happy Tree Friends ;) a kazdopondelkove premietanie v kinoklube , kde sme si fakt umelecky vyberali filmy- "Podme si pozret Hitschkokove Vtaky" "Nie, Harry nema rada kridla a perie" :) Ja som travila v skole asi najviac casu, pretoze som bola dobra kaamoska s vratnikom :) Taky stary panko, sme vzdy vykecavali a pozeravali sme hokej na jeho televizore, spolocne sme nadavali na nase timy - lebo on je Cech, tak nadaval, ked vypadli Cesi a ja som sa zase pajedila, ked vypadli Slovaci, plus sme nadavali na politiku, lakomych ludi a vlastne na vela veci. Skvely clovek :) Takovi klidny ;) No, a ja len tak, ze sa naozaj tesim konecne do skoly, nemam nic proti Trom Graciam, bozeuchovaj, ale 4 mesiace sme sa v skole nevideli a to je dost. Tak, o par dni hor sa do skoly a do novych napadov a do novych scenarov a do novych festivalooov!