Yo-Ho a Pirate’s Life For Me!

Prihlasila som sa do isteho literarneho klubu v Trencine. Asi boli zo mna nadseni, bo hned ma aj pozvali na krst svojho almanachu. Je to zbierka ich basni a poviedok. Krstnym otcom bol znamy spisovatel, trenciansky rodak, Rudolf Dobias. A tak sme tam v priatelskej atmosfere ostali dost dlho, bolo nas tam pomerne malo, kol 20 ludi, takze som mala moznost trosku spoznat clenov. Ale mrzi ma jedna vec. A sice: Mladi ludia stracaju zaujem o literaturu. Nie vsetci, samozrejme, napr. ja som v takom prostredi v skole, lebo musime vela citat a tak. Aj Tri Gracie citavaju ako o dusu, aj Nikita. Ale vo vseobecnosti zaujem mladych o literaturu upada. Je mi to velmi luto, pretoze existuje mnozstvo zaujimavych knih, ktore su nie len zabavne a vtipne, ale aj poucne a pacili by sa im. Len hlavne je najst chut a to je ten problem, nie to, ze nemaju cas. Ved jasne, ze je pohodlnejsie sadnut si pred telku a cumet ako tela na nove dvere. Ale trosku sa pohrat s literaturou, precitat si volaco, clovek si normalne osvoji rozne nove slovne spojenia, a vazne sa to nehovori pre nic za nic - aj si zlepsi slovnu zasobu a uci sa lepsie vyjadrovat. Nepopieram sice, ze mi lichotilo, ze som v tomto literarnom klube daleko najmladsia :) Ale ide o princip. Najstarsia clenka ma 86 rokov, zvysok posadky asi tak kol 60 rokov, akurat traja ludia maju tak cez 35. A aj samotny "otec" literarneho klubu, pan Dobias ma uz 73 rokov. No je mi to cele luto. Najhorsie je, ze nevzdelani ludia si potom precitaju nejaky uryvok z bulvaru a ten povazuju svetosvete za pravdu bez toho, aby studovali fakty a potom sa tvaria, ze vsetko vedia a inich maju za idiotov. S tym sa stretavame denne, kazdy druhy clovek zjedol vsetku mudrost sveta. No nic, dost bolo vyplakavania. Ja len odporucam: Citajte a vzdelavajte sa, oplati sa.  

Ale nie, az tak zakerne som to nemyslela. Lenze mna skola vola az o mesiac neskor ako ziakov na zakladke, ktory nastupuju od septembra, takze ja mam este casu, jak hus hadze hrach na stenu...:) Tak to bolo necakane ukoncenie povedacky, ze? Az take dychvyrazajuce, priam slovny zvrat! Co som xcela povedat nadpisom. Asi kazdy pozna ten slogan "Holaa, holaa, skola volaa" No, tak pocas zakladnej ma s tym budievala babka, a boli to rano moje najhorsie prve slova, ked som ich do snicka zacula, bolo mi jasne, ze ranny snicek sa meni na nocnu moru... Moja mala sestricka ide do skoly (ake necakane...:) a napodiv sa strasne tesi. Uz mesiac ma kupene vsetky skolske potreby, zosity, pomocky, teplakovu supravu a pozooor - cvicky :) A ako si tak minule uz asi 10. krat kontrolovala podla zoznamu, ci ma vsetko, co potrebuje, pozera si kruzidlo a pyta sa ma "Harry, aj vy v skole pouzivate kruzidlo?" Ked uprela na mna svoje uprimne modre ocka, nemala som to srdce povedat jej tu nemilu skutocnost. Skutocnost taku, ze u nas v skole by ho clovek mohol pouzit jedine vtedy, ak by xel niekomu vypichnut oko, pripadne spachat samovrazdu v zachodovej kabinke prepichnutim si tepny na krku ihlou z kruzidla, alebo neviem, este vseliake ine vrazedne atentaty. Ale vyuzit plnohodnotne kruzidlo u nas v skole... No, skratka nie, nepouzivame. Ale jemne som jej odpovedala "Kruzidlo sice nepouzivame, ale kto xce, moze si ho priniest a robit nim na papier kvetinky (take tie pravidelne, pozna to asi kazdy)" Myslim, ze odpoved ju dostatocne upokojila a pokracovala v 11tom preratuvani, ci ma vsetky pomocky...   

Dalsie (ne)uzitocne rady, na ktore som svojimi chybami prisla, ked som zase fusovala do zahradkarstva...:) Neviem, cim to bude, ale k zahrade sa jakosi teraz nikto od nas nehlasi. Samozrejme, ked prevlada takyto nazor, aj ja hram pravdaze mrtveho chrobaka, ktory nist nevidel, nist nevie a vlastne tu ani nie je. Ale predsa len, par postrehov, ktore vlastnorucne spisujem a ktore planujem uverejnit v Rolnickom almanachu, ktory chcem vydat...:) Len jokujem, samozrejme! Takze, pokracuju rady pre takych istych tipkov, ktori su tak isto ako ja, ehm "doma" v zahrade :)

3. rada znie: ked sadite mrkvu, radsej si spagatom naznacte riadky.

Preco? V prvom rade davam do pozornosti obrazok. Dobre, ale naozaj dobre a pozorne si ho obzrite.

Ehm... Po vytrhani hrachoviska som dostala bojovu ulohu zasadit tam neskoru mrkvu. Snaha bola, ale pokus nevysiel. Na obrazku vidno 4 riadky mrkvy. Tie dva stredne, nie to nie je opticky klam, ze sa zbiehaju v dialke... To je ozajstna mrkvova realita. Pri sadeni mrkvy si spravite malicku dlhu ryhu do zeme a naberete mrkvoveho semienka trosku do ruk a po troche sypete do ryhy. Problem bol akurat v tom, ze akosi som si poriadne nezaznacila tie riadky, ani som ich podla nicoho nemerala a tak po vyrasteni mrkvy stredne dva riadky akosi splynuli v dialke, za co som zozala velke ovacie smiechu u publika, tj dedo, babka, tatko... Plus samozrejme, uplne krajny pravy riadok je taky striedavy, co sice tvrdohlavo pred nimi pripisujem tomu, ze na "vyhynutych" miestach sa mrkva neujala, ale akosi tusim, ze chyba je v tom, ze ked som sypala mrkvu, nikdy som si pri naberani dalsej nepoznacila, kde som pred tym skoncila. Takze vznikli hluche miesta. Tak, pozor na sadenie mrkvy, nie je to take jednoduche!

4. rada znie: to, ze na roli rastie pazitka, este neznamena, ze je to pazitka.

Preco? Odpoved je pomerne jednoducha: Lebo. Totiz, nastal problem. Krem toho, ze pazitka rastie na mladej ciuli, akoze cibiky, pazitka sa da aj nasadit samotna. Rastie v takych trsoch. Ostrihate ju, a zjete, ona potom este raz doraste a zase ju mozno ostrihat a dat na chleba. A potom by sa mala vytrhnut. Ale tak ti mi raz nasi povedali, nech urobim nejaku natierku a ja, dobra dusa, ktora dopraje, reku dam tam aj pazitku. A vysla som na zahradu a tam som si v domneni, ze trham 3. varku pazitky natrhala akusi travu. To by bolo este znesitelne. Ale ja som ju aj nadrobno nasekala a dala do natierky. Kostovala som to samozrejme az potom, ked uz boli chlebiky pre nasich pripravene. A... sory, ale neni som koza ani krava, aby som zula travu, takisto ani moji rodicia nie su ziadny prezuvavci a iny kopytnici... A tak za velkeho nadsenia som musela vyhodit nasu veceru sliepkam.

Neviem, ci budu moje extra uzasne rady niekomu uzitocne, lebo neviem, ci je este okrem mna taky antiagrarny tipek, ale predsa... Nasi si furt zo mna utahuju, ze mna treba vydat jedine na druzstvo... A potom sa rehocuuuu ajajaj... No dakujem pekne, odkazujem im, aj vsetkym naokolo - NEHROZI !

Uz je to raz tak. Akcna sobota. Preco sa nudit? No, akcna sobota to kazdopadne bola. Bola akcia na zemiaky, akcia na meso, predavali sme akcne oblecenie... Tych akcii bolo az az :) Hm, po vseliakych pokusoch o brigady tu a tam a tam a tu, som skoncila za pokladnou. Mohla som sa este rozhodnut, ci to xem, abo nie. Ale si hovorim, bude z toho namet ;) 13 hodin v robote, to je hotova fuska na hociaku robotu, a tym duplom na tu moju pokladnícku. Mala som sice medzitym hodinu volno, na obed. Ale kde si ho dat? Tak som sa posadila na autobusovu zastavku, spapala som celu obrovsku cokoladu Milka a zapila som ju Kofolou a pome, zase tahat az do vecera do 23:00... Prestavky samozrejme ziadne. Clovece, a ono asi z toho aj namet bude! Som pripravena napisat hororovu poviedku, kde bude tovar utocit na zenu, pripadne muza (este sa musim rozhodnut, ci bude hlavny hrdina muz, alebo zena). Proste zacnu jej/mu prichadzat predtuchy v podobe ciarovych kodov na tovare a budu ju/ho desit v snoch. A potom zacne na nu skutocne utocit realny tovar. Myslim, ze to bude trhak... A tak ti rozmyslam, ja mam hovadske stastie na tie brigady... Nevadi, mna teraz uz len tak nieco neprekvapi. Teraz uz vobec nie. Sice, ista moja kamaratka, ktora mi uz par krat robila sceny kvoli meninam, sa zase vyznamenala, ked ma nazvala trapnou a ubohou, lebo som s nou nebola dlho vonku. No, ked niekoho vidim ist v piatok a sobotu vecer do mesta a ja sa prave vraciam o pol dvanastej v noci z roboty, tak tiez mi neni do spevu... No, ale zase som ja ta blba, samozrejme... No nevadi, Tri Gracie su stale voci mne chapave, za co som im nekonecne vdacna. A este niekto je voci mne chapavy...:))) Tak je to asi okej...;) 

     Harry Potter and The Deathly Hallows. Ufff... tak uz som si to v mojej makovici urovnala, citala som to sice uz davnejsie, ale jednoducho som to musela este stravit a zaujat k tomu stanovisko. A uz ho mam. GENIALNA SERIA KNIH... K Harryho fanusikom som patrila este pred celou tou histeriou. K jednotke som sa dostala celkom zavcasu, celkom nahodou a hned som sa do pribehu zamilovala. Nasledovala dvojka, trojka, cakanie na stvorku, potom samozrejme cakanie na petku, nekonecne cakanie na sestku a nasledne obavy z prichodu sedmicky... Kazdy diel som ocakavala so zatajenym dychom... Knihy povazujem jednozancne za 100 x lepsie ako filmy, filmy su slabym odvarom, ale to je na inu debatu. Spet ku kniham. Knihy su podla mna vyborne napisane, je v nich nacaty napinavy pribeh, plny zvratov, roznych dejovych linii. Jedna jedina zmienka o niecom v predoslom diele znamena polku deja v nasledujucom diely. Prave to sa mi tak pacilo, ako nas Rowlingova neustale drzala v sachu, stale sme ocakvali nieco ine, ako sa stalo. Vec zdanlivo nepodstatna sa stala o niekolko dielov klucovym momentom (Ronov potkan Prasivec v 1.a 2. bol v 3. Peter Pettigrew, miestnost, ktoru v 4.spomenuli ako nahodnu kupelnu sa v 7.stala unikovou miestnostou, cez ktoru utekali studenti z hradu pred utokom Voldemorta) a celkove to, ako vsetky veci dokazala od zaciatku do konca do seba zapasovat.

     A co sa tyka pribehu a deja – Harry si ziskal priaznivcov podla mna preto, ze predstavuje normalneho mladeho cloveka, jednoduchu postavu. Taku, ako vecsina deti. A zrazu sa mu zjavi obor a povie, ze je carodejnik a pre Harryho zacne novy zivot plny caorv, kuziel a novych zazitkov, no neskor i strachu, temnoty a slz. No jednodznacne je to pritazlive, este aj skrz to, ze je slavny, pretoze sa stal nahodou Chlapcom, ktory prezil. Mne sa tie knizky strasne pacia a patrim k zurivym zastancom, ale zase nechavam kazdeho slobodne posudit. Poznam kopu ludi, ktorych to nezaujalo, a stale k nim prechovavam priatelsky vztah, takze nie som na tom az tak zle, agresivne :) Pacia sa mi tam rozne myslienky a myslim, ze kniha ma okrem vsetkych tychto veci aj naucny charakter. Zakladom je samozrejme boj dobra a zla, reprezentovany Harrym a Lordom Voldemortom. Dalej Dumbledorove myslienky o tom, ako si kazdy z nas voli vlastnu cestu, ako mame vzdy moznost sa rozhodnut pre dobre alebo zle, ako je mozne sa zmenit bez ohladu na to, kto boli nasi pribuzni (na margo Siriusa a Blackovcov), a ako treba zlo porazat laskou. Lasku a priatelstvo, dobre spravanie k inym ludom a toto vsetko daval Dumbledore vzdy do popredia, len to tam niekedy bolo skryte, takmer zasifrovane (Spravajte sa dobre k domacim skriatkom! Ale nikdy nevysvetlil preco. Vysvitlo to az po Siriusovej smrti...). Preto neznasam, ked niektori zacinaju s takymi kecami ako ze sa v tych to knihach presadzuje cierna magia, propaguje oklutizmus a podobne. Ved cele kuzla, co sa tam deju, su len latinske slovicka, ktorymi ovladaju prutik. To je cele carovanie. Rada by som tam videla ten okultizmus. Ak ho niekto nasiel, nech sa prosim ohlasi. Ale vlastne ti, co ho tam hladaju nie su celkom normalni, takze s nimi sa bavit ani neda, tak potom vlastne nic.

     Zaverecny diel ma vazne dostal. Bola som z toho na vietvi dost dlho. Ja som po 5. diele napisala pokracovanie a teoreticky koniec, malo to asi tak 30 stran. Samozrejme, ze to bolo nic moc, len som zo srandy chcela pokracovat a dokoncit to. Ked som precitala oficialny koniec, samozrejme, ze som bola mimo. Ale napodiv som sa tam trafila v niekolkych veciach, dokonca v mojej verzii bol cisto fiktivne Snape zamilovany do Lily Potterovej a cuduj sa svete – v 7cke vyslo na povrch, ze to tak bolo! Aj to, ze Snape bol cely cas „dobry“ som uhadla, aj v mojom pokracovani to tak bolo. Ked som to citala, bolo mi to trosku smiesne. A smutne, ale aj u mna zabili Dumbledora... Ale samozrejme nemozem porovnavat moje kvazi pokusy a Rowlingovej original. To je smiesne. Proste, Sedmicka ma uplne dostala, zakazdym, ked si clovek myslel, ze uz je dobre, vzdy sa nieco posralo, a ked sa nieco posralo a vypadalo, ze uz to nem dopadne dobre, zrazu sa vyjasnilo. Sranda. Napinave do posledneho dychu... Harry Potter bude navzdy patrit u mna ku knihe c.1, ci sa to zda niekomu smiesne, alebo nie. Pre mna tie knihy vela znamenali skrz vela veci. A znamenaju. A som rada, ze to Harry prezil, je to symbol. Ako aj v Panovi Prstenov. Rowlingova si tu slavu zasluzi. Draco dormiens numqam titillandus!  

Clovece... Minule som to pozerala na Eurosporte a nedychala som od zaciatku do konca. Potom ma sice nutne odviezli do nemocnice na resuscitaciu, ale... Okej... Proste som to pozerala a bolo to fakt ze paradne! Ja sice nie som nejaky extra fanusik motoriek a vsetkych tych veci okolo dobrovolnych darcov organov, ale toto bolo vazne akcne. Finale bolo v Spanielskom Madride v arene matadorov, vlastne sa to cele nieslo kvazi v takom duchu. Boli tam ti recesisticki tipci s cervenymi satkami, ktori tak lahkovazne drazdia byckov :) No a namiesto toho sa do nich navazali motorkari :) Ale to bola len taka mini exhibicia. Samotna sutaz spocivala samozrejme v tom, urobit co najefektnejsie kusky vo vzduchu na motorke. To by jeden neveril. A asi ani dvaja. Ti chlapi robili take kusky, ze ked sa odrazili od rampy, motorka letela kus pred nimi, oni ju vo vzduchu chytili, spravili s nou par kotrmelcov a elegantne pristali. Sak to asi pozna vela ludi, len proste v tych spomalenych zaberoch to bolo fakt grandiozne. Vyhral to taky American, dokazal s motorkou neskutocne kusky, ale pacilo sa mi, ze tam islo aj o to, ktory z jazdcov spravi lepsiu show :)

Prezila som 5 dni u starych Rimanov. Vyviazla som so zdravou kožou a čo je hlavne, ziaden gladiator ma nezbil a stastne som sa zbavila uchyla. A rozvlacnejsie povedane - nakopla ma Muza, a to teda riadne, hrcu mam na... ehm, na zadnej casti tela, doteraz, ale som jej vdacna. Okrem toho, ze som dopisala zaverecnu pracu do skoly som chytila novu inspiraciu za pacesy. Rada by som napisala poviedku zo starsieho obdobia, vseliakych hradnych panov a tak a aby to bolo autentickejsie, bola som celych 5 dni na hradnych slavnostiach, tulam sa sama po horach, spavam vonku pod holym nebom a hviezdami, zababusena v spacaku a je mi uzasne. Dalej som sa v ramci (alebo skor nad ramec ;) hradnych slavnosti zoznamila so zaujimavym starsim svojskym clovekom, panom S, ktory vie o sterdoveku toho teda hodne, mala som exkluzivnu osobnu prehliadku historickych zbrani, mecov, rapierov s nazornou ukazkou boja. Cele mi to sprostredkoval Marek, ktoremu som strasne vdacna a sprostredkoval mi este volaco, o com musim drzat jazyk za zubami, ale o to to ma vecsie caro, pretoze sa to podarilo iba 20 ludom snad na celom Slovensku :) DAKUJEM. Na hradnych slavnostiach mi bolo fajn, pacil sa mi ten program a myslim, ze cele Historicke slavnosti su skvely napad. Oslovilo to vela ludi, namestie byvalo napratane, myslim ze je to taka mila kulturna osveta. Tak to by bolo asi vsetko, z celych slavnosti som nadsena, bolo to fantasticke :)

A nebojim sa ho pouzit :) Som najstastnejsi clovek na svete. Draka mam sice uz dlhsi cas, ale myslim, ze svet este nebol na to pripraveny. Tak pozor na Harryho, the dragon rider... No celkom vazne – dostala som draka. Tri Gracie mi uz davnejsie usporiadali prineseninovu oslavu. Jedina poziadavka - mala som si obliect tricko Kelly Family :) A potom... V celej izbe boli balony a pozazihane sviecky, takze tam bolo krasne meke svetlo, polosero a Tri gracie tam stali nastupene v trickach – Backstreet Boys, Leonardo Dicaprio na Titanicu a Hanson. Oni mi usporiadali prineseninovu retro oslavu v style znamych dievcenskych idolov 90tych rokov! (sice nie zrovna mojich idolov, ale ja som za kazdu recesiu :) A este k tomu sa tvarili, ze mi vinsuju k „Sweet Sixteen“ :) A ja som tam stala ohurena v tricku Kelly Family. Zagratulovali mi a ze mam pohladat darcek. Prehrabala som Kike vsetky skrine, kym som nasla nenapadne napadnu krabicu obalenu baliacim papierom Vcielka Maja, previazanu obrovskou stuzkou. Cez zaslzene oci som videla smaragdovo zeleneho draka vykukajuceho z obrovskej skatule. Iba mojho draka. Dostala som 50 centimetroveho draka vyrobeneho z papiera. Nadherny. Potom som mu 3 hodiny hladala meno v elfskom slovniku, nech to vypada. A pak som na to prisla. Smargh. Je to anagram elfskych slov a zaroven aj vyjadruje jeho smaragdovu farbu, do slovenciny prekladam ako Harryho Zeleny nebesky putnik. Nasi sice nie su nadseni, ze som do izby napchala krabicu 1m x 50cm x 50cm, ale co uz. A moje segry tiez nskacu od radosti, ze som im vyhadzala policky a Smargha aj s domcekom som polozila na cestne miesto. Gracie, dakujem vam. Nadovsetko. Ste uzasne.

Dozvedela som sa, ze v Cinskom horoskope som macka. Ale to len mimochodom, lebo na taketo veci moc neverim a horoskopy povazujem za stratu casu. Ale... Mam vazne rada macky, su to velmi zaujimave zvierata. Ked vecer prichadzam domov z kofolky, vzdy na rohu staval taky potulny kocur. Normalne sa na mna vzdy pozeral. Tak som ho zobrala domov a dala som mu zrat. Zbastil to vsetko ako by mesiac nejedol, co je celkom mozne. Sestra tvrdi, ze otrasnejsiu macku v zivote nevidela, lebo ma taku vyplznutu srst a je strasne chuda. Vsetci sa mi smeju, ze akeho zobraka som to dovliekla. Ale ja som presvedcena, ze je to ten najkrajsi kocur, akeho som kedy videla. Ten kocur ma vzdy vecer cakava na ulici a potom vedla mna cupita az ku nam. Sme fakt smiesna dvojka :) Macky su u nas tabu, nikto ich neznasa, tatko mi zakazal krmit vonku tu "Zdochlinu", ako nazval mojho kocurika. Ked som ho nemohla ist von krmit, nasla som trhlinu v tatkovom zakaze, zakazal mi chodit ho von krmit. Tak ja ho krmim zvnutra :) Kazdy vecer zapiskam z okna, on dobehne, ja mu zhodim volake mesicko :) Clovece, a ci prsi, ci nie, kocur ma vzdy caka, cely je zmoknuty ale caka na mna.

Raz som mu z lyzice hadzala oskvarkovu pomazanku a tak nestastne som sa trafila, ze to pristalo babke na parapete. Odvetdy tam ma masny flak, ale este som sa nepriznala, ze som to sposobila ja. Inokedy som mu hadzala trojuholnik syra a ten mu potom pristal na chrbate. Ale zoskrabol si to zadnou labou. A uz som toho kocura riadne vykrmila. Je pekny, tlstucky,akoby Garfield. Teda, to som si myslela... Ked som sa s tym chvalila segre, ze som vykrmila toho krasneho kocura, zacala sa smiat, ze ci som slepa, ze ten kocur... Skratka, ze ten kocur nie je kocur, ale macka a ze nie je taka vypasena, ale ze je kotna. Po hlbsom uvazeni mi to dokonca dava aj zmysel... Pretoze behom mesiaca sa jej objem statocne zvecsil... Ale ja som bola presvedcena, ze je to kocur, resp. dufala som v to. Co ked mi tu teraz dovlece mlade?! Moje nervy, robi mi problem utajit tohto kocura, ci vlastne macku (O boze!) a nie ze mat na krku este min.3 nepriznane kocence! Tak sa obavam uz teraz a tajne dufam, ze sa neokoti niekde u nas v pivnici abo v sope... Som strasne sklamana, ze sa ta macka nechala, pardon za vyraz, nabuchat, myslela som, ze je uvedomela. Ja vazne neviem, co si pocnem s malymi kocatami. Ale ste stale verim, ze je to kocur a je taky vypaseny. Dufam, ze to vypasenie neszhodi za jednu noc, lebo potom uz by bolo jasne, ze je to macka... Prosiiim!  

Hned na zaciatku specialne upozornenie pre Maroshka - neboj sa, neprezradim koniec a myslim to vazne. Ani ziadne podstatne dejove situacie ani nic podobne :) Smelo citaj dalej. - Kniha nie je nejaky brutalny horor o motyloch specialne pre moj infarkt... Toto je nazov jednej skvelej knizky, ktoru som nedavno nahodou chytila do ruk a hned precitala na jeden hlt. Je to autobiografia, Henri Ch. pise sam o svojom osude. 26.10.1931 ho odsudili za vrazdu, ktoru nespachal na dozivotie na galejach vo Francuzskej Guayane. Knihu vydal v 1969 a opisuje v nej svoj osud. Ako nam asi dojde vsetkym, podarilo sa mu z galeji ujst, lebo inak by predsa nemohol vydat knihu, ze ano :) Prezyvaju ho Motyl, podla tetovania motyla, ktore ma na hrudi. Motyl ma za sebou 30 rokov dobrodruzneho zivota, peklo galeji, uteky, samovezbu, plavanie medzi zralokmi, urazy, choroby, skratka asi vsetko hrozne, na co sa da spomenut. 

No, nema zmysel podrobne tu opisovat jeho uteky, myslim, ze kniha je aj tak vo svojej podstate o niecom inom. Je to pribejh o nezmlomnom duchu, o chuti zit normalny zivot a o tuzbe po slobode a spravodlivosti. Urcite je v nej aj vela poucneho, kazdy z nas si musi pri citani uvedomit, ze ludia, ktori su schopni mucit inych, a takymi brutalnymi sposobmi, ako opisuje autor, taki si nezasluzia volat sa ludmi. Myslim, ze nestaci byt iba galejnikom a niekolko raz utiect z vezenia, aby mohol vzniknut takyto silny pribeh. Autor ma dar vniest do pribehu hlbku pravdivosti. Pribeh je zivy, nie je to suchy opis. Kazde jedno zranenie prezivam s nim. Zaujimave, ze Motyl upustil od tuzby pomstit sa tym, ktori ho odsudili. Najskor ho drzala pri zivote iba tuzba po pomste, ale prekonal to. Obdivujem, s akou odvahou vzdy znova a znova skusal utek, ale paci sa mi aj jeho vztah ku kamaratom, ako sa navzajom podrzali v tych najkrutejsich okamihoch, napr. ked mu po tajme posielali na samotku odakzy, hoci tym riskovali zivot. A take jednoduche slova napisane na zdrape papiera "Neboj, Motilik, myslime na teba, sme s tebou" mu dokazali vliat novu silu a nadej. Kniha je bezpochyby velmi silna. Motylovym kredom bolo a je: "Nevzdavaj sa za ziadnych okolnosti! Dolezitejsi ko velke konto v banke je ohen duse, kory nikdy nevyhasne a dava cloveku silu a chut zit, zit nanovo, zit intenzivne." Klobuk dolu pred Motylikom. Je to velky clovek.