Yo-Ho a Pirate’s Life For Me!

 Pomozte, prosim, pri identifikacii izieb v Harryho dome. Dakujem.

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna Putnik Harry Tulak. Cely zivot sa tulala, hladala svoje miesto. Az raz sa vam dostala zhodou okolnosti do jedneho Vojenskeho tabora. Tak pekne krasne spolu s vojakmi narukovala Harry presne 1.oktobra do boja. V plnej zbroji vystupila v istom meste z autobusu, kde ju cakala posila v podobe malej, zato vsak odvaznej bojovnicky a ta jej ukazala kasarne. Prva rana prisla, ked Harry nechali samotnu s velkou to selmou Kubkom prvy krat v kasarnach samotnu. Kubko bol nastastie este len maciatko a tak mu neublizil. Nasli si cestu k sebe a cely pobyt v kasarnach absolvovali spolu. Pozeravali spolu Bergmanove filmy - Kubkove najoblubenejsie. Pocas vycviku sa Harry zoznamila so svojimi Spolubojovnikmi, ktorych sprvu iba okukavala a cekovala, ci od nich nahodou nepride necakany utok, respektive, ci sa z nich nevykluju nejaki spioni. Harry drzala preto prvy mesiac bobrika mlcanlivosti. Jej jediny kamarat bol v tom case Kubko, ktoremu mohla vsetko povedat. Potom prislo prve uvedenie vsetkych Greenhornov do bojovej jednotky. Jeden vysadkar posobil dost milym dojmom. Z jej Spolubojovnikov sa vykluli dobri vojaci, fajn kamarati, ktori vedia podrzat a hlavne, ktory vedia chapat. Vesela Merry, ktora ma neskutocny rozhlad vo filmoch a vedela sa s Harry zabavat na comkolvek, naozaj vynimocna osobka. Skvela Kenny, ktora ma srdce na spravnom mieste. Strasidelny Mafian, ktory vobec nie je strasidelny, vie sa s Harry dobre porozpravat a pasoval sa za jej brata. Ochotny Corky, ktory si kupuje fazulu bez toho, aby vedel, na co mu bude, ktory Harry vela krat pomohol a vie to s basketbalkou. Mlcanlivy Bob, ktory vobec nie je az taky mlcanlivy a ktory s Harry vzdy pockal pred odchodom na opustak. Vtipna Jenny, ktora Harry neskutocne pomohla cez misiu za mrozmi a ktora sa s nou vzdy vedela zabavit. Priatel zelenych Zrnko, ktory jej daval tie najbizarnejsie otazky, ale ona vzdy odpovedala s najvecsou vaznostou bol tiez vybornym spolocnikom. Tak toto bola jej najblizsia rodina v tomto obdobi. A ona ich mala vazne rada, pretoze predstavovali ludi jej blizkych. Citila, ze toto je to, co doteraz hladala. Kamarati do deste. No Harry zila oddelene v najvzdialenejsom bloku kasarni, dlhe obdobie zila ako pustovnik. Bolo jej smutno a opet jediny, kto sa o nu postaral, bol Kubko. Predstavovali spolu 6 noh, chodili spolu na prechadzky a Kubko, hoci je "iba" kocur, akoby ju vzdy pocuval. Boli pre seba ako stvoreni. Potom sa do cesty vplietla nahoda a Harry zacala chodit na Verejne diskusie o boji a o cieloch misii do Hlavneho stanu. Spoznala kopu novych vojakov Marinakov. Omnoho inych, ako jej Spolubojovnici, ale predsa skvelych svojim vlastnym, osobitym sposobom. Pri nich sa citila slobodna. Ukazali jej inu stranku vojenciny, iny druh boja. A jej sa to pacilo. Preco nie? Treba poznat rozne taktiky. Pocas dlheho odlucenia od svojich Spolubojovnikov jej boli tito vybornou partiou. Vlastne Harry ani nevedela, ci medzi nich zapadla, ale citila sa dobre. Potom prisla velka sanca, ktoru Harry chcela stoj co stoj vyuzit. Snazila sa do posledneho dychu... Bojovala statocne... Ale... Je tazko povedat, ci uspela. To este nevedia ani hlavni Strategovia. S Marinakmi potom Harry stravila krasne a nezabudnutelne chvile na roznych Taborovych akciach. A ta sanca, ktorej sa Harry vtedy chcela stale chopit, tu stale bola, dokonca pribudla kvapka nadeje. Ci vsak budu Strategovia spokojni s jej strategickymi navrhmi, stale nie je jasne. Harry bola spokojna aj s Vedenim a Veducim oddielu. No a zrazu, uprostred vsetkeho tohto stastia, tejto nadhery, ktore Harry zazivala, sa vsetko skoncilo. Spravila zaverecne skusky zo strelby, uspesne zvladla boj o prezitie v otvorenej dzungli a pretlkla sa aj najhorsim peklom. Vysla z prvej casti vycviku ovela ostrielanejsia, ako prichadzala. Ale zaroven presla takou zmenou, ze uz nie je mozne navratu. Pochopila mnoho veci, mnoho trikov na oklamanie nepriatela. Je z nej stale ten isty, no predsa iny Putnik Harry Tulak. Nebanuje za nicim, co sa udialo, skor je jej mozno luto vselicoho, co sa neudialo. No vycvik nekonci, iba bola udelena prestavka na nacerpanie novych sil. Harry ma vsak svoju vlastnu teoriu o cerpani sil. Nevadi. Vojensky dril je vojensky dril a Tulak Harry sa musi prisposobit, inak ju vyradia z jednotky. A to predsa nechce. Tak sa podvolila prestavke, v kutiku duse smuti za skvelymi Spolubojivnikmi a Marinakmi, ale hlavne za Kubkom, ktory bol jej navernejsi kamarat. Putnik Harry Tulak dakuje vsetkym, ktori pri nej stali pocas prvej casti vycviku. Vsetkym. Dakujem.