Yo-Ho a Pirate’s Life For Me!

No, doma popri robote, popri strazeni malych deti, popri pomahani s varenim babke pre stavbarov, popri pisani do skoly, popri citani do skoly, vlastne popri vsetkom, co teraz vybavujem a tak… Si neodpustim volaku zabavicku, samozrejme. A tak sme sa rozhodli s Troma Graciami, ze si usporiadame Anticku party. Tak som to u nas v izbe poprichystavala, spravila som anticku vyzdobu, tzn vyhrabala som na povale dobove obrazy, dzbany, misky, salky a samozrejme anticku bustu Koho busta to bola, radsej neprezradim, lebo by ma asi obvinili z velezrady pred najvyssim sudom za hanobenie cti a neviemcoeste :) Kazdopadne som velmi napadita, tak som si s tym poradila :p Graciam som uplietla originalne neoriginálne vavrinove vence a kazda si samozrejme musela obliect plachtu ako togu Povolene boli iba zvolania typu “O, Dio” “Pri Tutatisovi” “Zeus, co si to dopustil?” ”Ave Cezar” a pod. Dalej som vytvorila Olivovy hajik a Alej *** - alej isteho pana, ktoreho busta nam dotvarala atmosferu. Zvysok dopovedia obrazky…

Tu si pekne hovieme pri Greckom salate, Gyrose, olivach a tak

Tu su slavne stupne vitazov a to v pozadi, nie, to nie je raketa, to je volaco ine, ale teraz dost nepodstatne.

O pol noci sme usporiadali slavnostny olympijsky beh s olympijskymi ohnami cez olivovu alej… Cize sme pobehovali po nasej ulici a dokonca sme mali aj divakov… No a co

Ako na zavolanie sme našli na ceste disk z kolesa auta… Som si zapozovala Ala Diskobolos.

Uzavriem to tym, ze je to Cezar a hotovo.

Asi pred 4 rokmi sa mi dostala celkom nahodou do ruk kniha Zlaty kompas. S Nikitou sme boli (a aj sme :) dost velki nadsenci takychto fantasy knih a tak sme ju precitali s uplnym nadsenim. Je to trilogia, ale o pokracovaniach neskor. Zatial co-to o Zlatom kompase. Jedenásťročná Lyra zije vo svete, kde ma kazdý človek svojho demona – vlastnu dusu v zvieracej podobe, s ktorou je spety neviditelnym putom. Démon je v dobrom slova zmysle, je to ako nerozlucný priateľ, s ktorym neustale si a ktory ti dokonale rozumie. Pokial je clovek dieta, demon moze na seba brat rozne podoby. Ale ked dospeje, demon ostane v definitivnej zvieracej podobe, ktora ta vystihuje. Lyra s démonom Pantalaimonom, žije bezstarostným životom v starom Oxforde až do chvíle, kým z jej okolia nezačnú miznúť deti. Keď zmizne aj Lyrin najlepší priateľ Roger, dievča sa rozhodne ho hľadať. Na ceste ju sprevadza zvlastny pristroj – alethiomer, ktory tomu, kto s ním vie pracovať, odpovie na všetky otázky… A tu sa zacína Lyrin príbeh. Opis mozno nezaujal - demoni, miznuce deti, alethiomer…:) Ale kniha stoji za to, ani netusite ako, ocitnete sa uprostred pribehu. Dej vas opanta. Teda… Ak ste fanusik fantasy zanru A Polarny medved na ktorom Lyra putuje antarktidou je vazne uzasny :) Takisto ako postava dobrodruha A mala uputavka na film: damy, dobrodruha tam hra Daniel Craig, je sa na co tesit ;) 

Clovece, a teraz neviem, odkial zacat. Knihu povazujem za skvelu, ako napokon vsetky Harryho pribehy. Ale… Otazniky visia nad filmom. Zacnem od toho, ze film ako samostatna jednotka by bol uzasny. Strhujuce spracovanie, trochu tinedzersky, aj ked dost temny film by bol z toho. Magia, carovanie, strach, temnota, nadej a priatelstvo… Plus vynikajuce spracovanie, uverila som kazdu jednu scenu. A teraz z druhej strany: kniha - film. Omg… Film mal s knihou spolocne tusim iba postavy. Rozumiem, je tazke spracovat do 2 hodin 831 stranovu knihu, ale zmenili toho teda hodne. A kto necital knihu musel mat vo filme tatalny zmetok a gulas, lebo to bola informacia na informacii. Takze mi je trosku luto, ze taka vyborna knizka bola tak povrchne spracovana. Ale chapem, inak to neslo. No nevadi, zit budem muset dalej Takze v porovnani s knihou bol film slaby odvar, ale ak to berem iba ako film tak tento film ma dostal. Ostala som sedet az do titulkov neschopna slova. Ked zomieral Sirius… Wa… Dost silna scena, velmi posobivo zobrazena, to musim uznat. Aj zaverecny boj Dumbledore - Voldemort - Harry bol naozaj dobry, prasny stlp okolo Harryho bol dost dobre vymysleny. Ale ako zastanca knih tvrdim, ze kniha je kniha

Harryovia - Trosku sme si pre media s Harrym zapozovali. To viete, fotografi boli neodbytni. Sme s Harrym dobri kamosi Aby nas bolo rozoznat, nechala som si narast dlhsie vlasy :))) A predsa kazdemu, kto film este nevidel, pripadne vaha, odporucam opozret. Priaznivci carov, kuziel a fantazie, toto je nas sviatok ;)

Podtitul: “Marhulova brigada zoceluje ducha a vulgarizuje slovnik…”

Po nezhodach, ktore vznikli s panom Frankom, majitelom istej agentury, a po tom, ako som mu povedala, ze je zlodej, na co sa urazil a nazval ma drzou, sme sa s Weronchou vzdali poslednej nadeje na pracu v zahranici. A to sme mali uz zajednane miesto v hoteli plus spojku v Atenach na ostrov, kde sme mali ist…:( Veci zbalene, poistenie vybavene, a naraz konec. Co teraz? Koketovala som s myslienkou hodit si slucku, ale Marian ma prehovoril a slubil mi, ze sa zasnubime, tak som slucku odlozila…;) Rozumieme…:)

Nachomejtla sa nam “skvela” ponuka na danu situaciu, dokonca to bolo zahranicie Reku Harry, heslo piratov Ber co sa da ti je predsa doverne zname! A tak sme sa s Weronchou navliekli do Merunkovej brigady v Cesku A tak dalej, a tak dalej. Jedna ”vtipna” prihoda tam striedala druhu. Od dvoch dni, kedy sme hladovali v marhulovom sade, totalne odtrhnuti od sveta a bez kvapky vody, cez buzerovanie buzeranta Veseleho, az po moj zvulgarizovany slovnik. Na slovniku uz pracujem, postupne deletujem vsetky nadobudnute nadavky. Hm, a co sa platu tyka… Po odcitani sumy za ubytovanie, poistenie a stravu (ze stravu…:) nam ostalo poslednych 200sk, ktore sme precestovali, ked sme sa po tyzdni vratili domov Ale spoznala som 3 skvelych ludi, doslovnych Kamaratov do dezde a spolu s Weroncou a nimi sme tvorili nerozlucnu peticu, ktoru len tak nic nezlomilo, ani hlad, smed a tvrda robota. Preco som tam vlastne ostala, ked vsetci normalni ludia odisli v 1.den? Asi preto, ze som si chcela nieco dokazat. Som umelec a toto bol urcite jeden z najdolezitejsich zazitkov v mojom zivote. Vyhranena zivotna situacia, tazko zarobene a nasledne minute posledne peniazky a pozorovanie spravania inych. Co si moze viacej spisovatel - scenarista priat? Nic ine, ako to zazit na vlastnej kozi a zaznamenavat.

Okej, tato fotka posobi dost “vidlacky”, ale bol to jeden zo svetlych bodov. Weroncha ich mala v podobe Suzukiho…;) Co jej samozrejme prajem :))) A co je hlavne, dakujem jej, ze so mnou prezila nepredstavitelne Preco je fotka nazvana Miss Traktor? No to je uz aj tak jedno. 

Dedko vyhrabal specialne pre mna na povale taky letak a buletin, ci bedeker, ci co je to, zo zaslych komunistickych cias o Opatovej n/V. Docitala som sa vela zaujimavych veci, je to sranda, ako sa tymito letakmi, podla mna, dvihalo kulturne povedomie, mali akysi pozdvihujuci vyznam. Letak je ale dost obsazny, je v nom vsetko od historie az po zalozenie Zdruzenia opatovskych komunistov, takze to tu budem tematicky rozdelovat do niekolkych prispevkov. Dnes len vseobecne o letaciku a o zalozeni JRD Opatova Nasleduju vybrane uryvky:

   “Davna a bohata historia obce Opatova nad Vahom zavezuje opatovskych sucastnikov natrvalo uchovat vsetky dostupne informacie nalsedujucim generaciam. A tak sa rozhodli vydat monografiu o svojej rodnej dedine. Kedze osalvy 750.vyrocia prvej pisomnej zmienky o obci Opatova nad Vahom (vydanie Trencianskych rozhladov z r.1988, pozn. Harryho:) su predodvermi, rozhodol sa redakcny tim Trencianksych rozhladov podstatnu cast vydania venovat prave jej.”

   “Kde bolo tam bolo, bola raz jedna dedinka a volala sa Opatova nas Vahom. Takto nejak by sa mohla zacinat klasicka rozpravka. No skutocna Opatova -  ta nasa, trencianska, ma s rozpravkou spolocne “iba” prekrasne prirodne prostredie, nadhernu sceneriu, bohatu floru. Tieto skutocnosti su doverne zname. Iste vsak nezaskodi pozret sa na Opatovu aj pohladom vlastivednych a inych odbornikov ako aj cez spomienky obcanov.”  

    ”Nove spolocensko politicke pomery po 2. svetovej vojne a namje po Februari 1948 zasadne ovplyvnili zivot obyvatelov obce. Najpresvedcivejsim dokazom tejto skutocnosti bol zrod Opatovskeho druzstva.”

    “Vo Februari 1958 po dlhych rokoch presvedcovania miestnych rolnikov, aby spojili svoj kusok pody, svoju jedinu zivotnu istotu dohromady, po rokoch ziskavania pre spolocnu dobru vec (tym mysleli nasilne spajanie sukromnych majetkov, kvoli ktoremu prisli podaktori obacnia Opatovej o jedine zivobytie, pozn. Harryho) sa uskutocnila ustanovujuca schodza jednotneho rolnickeho druzstva. Vysledky hospodarenia sa postupne zlepsovali (tym samozrejme mali na mysli zlepsovanie podmienok a prijmov poprednych predstavitelov druzstva, pozn. Harryho). V roku 1974 uz druzstvo v Opatovej patrilo medzi 10 najlepsich JRD v okrese Trencin (hura!, pozn. Harryho:)”

    “Vsetky roky hospodarenia druzstva v 6. petrocnici sa niesli v znameni specializacie, ktoru ovplyvnil hlavne primestsky charakter tejto oblasti - premyselne plodiny: cukrova repa, obilniny, krmoviny a kvety, zivocisna vyroba: hovedzi dobytok a osipane.”

     “Ked sa Opatova stala sucastou Trencina, zmenil sa nazov druzstva na JRD Februaroveho vitazstva Trencin-Optaova. Druzstvo nadalej svojimi hospodarskymi vysledkami patri medzi najlepsie v okrese, o com svedci mnozstvo oceneni, diplomov, plakiet udelenych druzstvu a jeho clenom (nadherny uryvok, hlavne ta myslienky s Februarovym vitazstvom napchata este aj do JRD, pozn. Harryho :)”

Tak to je zatial vsetko, nech to nie je dlhe. Nabuduce o pociatkoch divadla a kniznice v Opatovej. Nech zije JRD!

Uz je to asi 6 rokov, co mi Weroncha kupila k meninam knizku od Alexa Garlanda Plaž. Kniha ma uplne uchvatila. Dokonaly opis tropickeho ostrova, cokolvek som robila, stale som musela myslet na tu nadhernu pláž a na ten uzasny biely piesok, na tu prekrasnu lagunu, ktoru moze vidiet iba par vyvolenych, na hlavneho hrdinu Richarda, ktoreho som si strasne oblubila, a odvtedy sa xem prestahovat do domceku na pláži pod palmami…:)Ta kniha ma uplne dostala. Dokonca ked sme mali na slovencine pisat opis nasho kamarata, bez vahania som opisala Richarda. Tana z toho nemala moc velku radost, ze ved on nie je realny, ale ja som mala o nom uplne presnu predstavu, tak som ju prehovorila :) Tato kniha bola aj sfilmovana, film sa takisto vola Pláž, uricte to kazdy pozna, hra tam Leonardo DiCaprio. Film je tiez vyborny, ale uprednostnujem knihu, lebo vo filme toho vela zmenili a nie je to ono. Dej: Richard je osamely turista, ktory hlada nejaku destinaciu, kde to nie je prepchate klasickymi dovolenkarmi, hlada nieco ine, nieco neporusene, nieco dokonale. V Thajsku mu sfetovany sused Duffy porozprava o tajomnej ”plaši” (pláži) na neznamom ostrove, ktora je absolutne dokonala. Duffy da Richovi mapku toho tajomneho ostrova, no Rich mu ju ide vratit, ale najde Duffyho s podrezanymi zilami. Rich sa rozhodne vydat hladat tu dokonalu pláž, vezme so sebou aj francuzskych milencov Francoise a Etiena. Rich sa zamiluje do krasnej Francoise, ale ona ho bohuzial nexce. Ako je asi jasne, pláž po mnohých prekonaných úskaliach aj objavia a potom sa zacina raj na zemi. Ale raj netrva vecne… A tak dalej, nebudem to prezradzat. Ku koncu uz je to sice dost velky masaker, posere sa vse, co sa len da, to mi je trochu luto. Z fillmu sa mi straaasne moc pacila ta scena, ked sa Rich v noci prechadza s Francoise po plazi…;) A vo filme sa samozrejme daju dokopy. Zaroven soundtrack je tiez uzasny. Zaverecna fotka vo filme je tiez velmi pekna. Ale kniha je kniha       

Nechávám si svou
svou duši malou
v hloubce ukrytou
pod bílou hladinou
ve vlnách se proháním
dnes nadechnout se smím
až osud můj se naplní
do květů ledových
celá se proměním
celá se proměním

Odpouštím ti zas
odpouštím ti zas
neslyšíš moje přání

Chi, ked som bola mala, mojim najvecsim snom bolo byt morskou vilou :))) Strasne ma fascinovala rozpravka Ariel, mala morska vila. Pokladala som za uzasne mat rybi chvost a bez problemov dychat pod vodou. No, kazdy mal nejaky ten snicek A ked som bola o nieco starsia a pochopila som, ze ten rybi chvost asi nie je realny a na dychanie pod vodou treba mat bud ziabre alebo dobru potapacsku vystroj, tak som strasne tuzila aspon po Barbie s rybacim chvostom. Ale tej som sa od mojich rodicov nikdy nedockala - Ze ci mi nestacia sardinky v oleji. Vtipne… Fakt su velmi empaticki, ze ano. Tu Barbie by som brala este aj dnes Ja si ju raz kupim, celkom vazne ju chcem!

Dnes sme boli na plavarni. Dufam, ze som ziadnu koznu alebo inu chorobu nedostala, lebo po tom incidente s chlamidiami v trencianskej plavarni som mala vazne strach. Predstava, ze si idem zasportovat a z nicoho nist si domov donesiem aj nejakych votrelcov je desna. Brrr. Ale prekonala som svoju fobiu z bakterii vo vode, pretoze ked teraz prsi, nemozem chodit zabehavat. Jednym z hygiencikych opatreni je pre navstevnikov plavarne to, ze musia mat kupaciu ciapku. Samozrejme, ze som nemala, tak som si musela kupit v plavarni (je to tvrdy biznis, vedia co robia - spolu s vstupenkou do bazena vam ponuknu aj kupaciu ciapku, samozrejme za 70 sk). Ked uz, tak uz, nech ladim, vybrala som si cervenu - k plavkam Dost vtipne bolo, ked som si svoje 45 centimetrove, pozor najnovsie - kucerave - vlasy snazila narvat do tej nechutnej gumennej capice. Sticovalo to jak svina. S Weronchou sme sa isli postat od smiechu, ked sme sa na seba pozerali v zrkadle pri bazene. Vyzerali sem ako lebkouni. Nehovoriac o mojej malej sestricke, ktorej bola ta capica velka a na vrchu hlavy jej vytvarala kohuti hrebienok. Dost pripominala aj nasho niekdajsieho ucitela Fyziky Klema, ak si spominate na jeho cool lyziarsku capicu Btw Som zvedava, co by na tieto capice povedala Paris H. a aku farbu ciapky by vyhlasila za tohtorocny hit. Dufam, ze cervenu ;) 

No, a taketo vyfintene sme teda vosli do bazenovej haly a tam plny bazen dalsich nedobrovolnych lebkounou Najviac sa mi pacili postarsi pani, ktori mali este take tie hrube gemenne ciapky s plastickymi vzormi - zrejme to boli spomienkove predmety z obdobia dovoleniek na Balatone No, a boli sme opozret sestricku v detskom bazene (este bola nad vodou a dychala ;) a naraz pozerame a skoro ma vystrelo - take batola s mamickou sa mocili (mozno aj doslova v bazeniku a ked sa to male zdvihlo, na sebe malo pampersku! Samozrejme ta pamperska bola nasiaknuta vodou, nakolko to male sa cvachtalo vo vode. Ako, neviem, ci si to niekto dokaze predstavit. A ked to male kracalo za ruku s mamickou, tak mu z tej pampersky tiekla (dufam ze) voda :) No vesele  

Ja sa nestazujem Ako student filmovej skoly som mala zadarmo CinePass A co z toho plynie? No ked mate zadarmo kino a filmy idu od rana do vecera…? No taaak…! Podme, nie je to tazke uhadnut! :))) Okej, tak ja to teda prezradim. Boli dni, ked som od rana do vecera mala filmovy maraton To som si vtedy zobrala rano vankusik, pitie a nejaky kexik, posadila som sa do kina v poslednej rade v strede, pohodlne som sa usadila, vankusik pod hlavku, aby bolo dobre po cely den a potom sa kino zatemnilo a ja som bola vo svete filmu. Paraaada… Inokedy som isla so sesterkou, alebo s Weronchou, ale s nimi max. na 2 filmy po sebe. Videla som teda kopec filmov, dokumentov a inych zalezitosti. Cele by som to rozdelila do 3 kategorii - vyborne, pozeratelne a ZUFALE! Ponukam mensi vyber filmov, ktore mi nejakym sposobom utkveli v pameti:

Prilivy - omg… akym omylom tento film zaradili do hlavnej sutaznej kategorie, to nepochopim. Pardon, ale tento film hodnotim ako zufaly. Za 83 minut tam odzneli asi 4 pol minutove dialogy, zvysok filmu tvorilo cvirikanie vrabcov, hukot prilivu, sum lesa, pripadne fucanie vetra. Ten film mal sice dobru myslienku, ale hrozne spracovanie.

Pasca - osobne by som tento film v klude vyhlasila za jeden z najlepsich klubovych filmov, ake som kedy videla. Patril do hlavnej sutaznej kategorie a asi by som ho menovala za najlepsi. Matka, otec a syn, synovi diagnostikovali srdcovu chorobu a musi ist na operaciu. Hacik - operacia stoji 30 tis Eur. Nemaju prachy, ale ozve sa im jeden clovek, ze im to zaplati, ak ten otec zabije jedneho mafiana. Otec to najskor odmietne, ale potom sa rozhodne - zabije ho. No clovek, ktory si objednal tu vrazdu a slubil love, zahadne zmizne… Hodnotim ako vyborne. Vo filme bolo napetie, trochu lasky, trochu humoru, smutok… Fajn. A po skonceni bola aj beseda s reziserom, ktory tu bol na Artfilme tiez.

Ten druhy - ??? co tym chcel basnik povedat? By som asi musela dlho rozmyslat. Ale asi by som ani nedosla k pointe. Pointa podla mna usla. Pripadalo mi to ako nesuvisly sled udalosti v zivote jedneho muza, ktory zrejme ani sam nevedel, ako sa vola. No neviem, proste ten film ma nechytil. Zufale.

Cerveny humor - chi, to bolo fakt dobre Bol to dokument o vtipoch o komunistoch spracovany v ramci ruskej historie - ake “cervene” vtipy sa rozpravali za ery Stalina, Lenina, Brezneva, Chruscova, Gorbacova. A doplnene to bolo vypovedami svdekov, ktori za rozpravanie vtipov na verejnosti dostali par rokov basy, pripadne ktorych dokonca poslali do pracovnych taborov, na Gulagy… Bolo to teda nie len o humore, ale aj o tom, ze vlastne na kazdom tom cervenom vtipe bolo aj kus pravdy. Tie vtipy boli smutno smiesne. “American, Nemec a Rus sa hadaju, kde sa najviac radi polnohospodarstvu. Nemec: My zasadime zemiaky a o 4 mesiace kopeme novu urodu zemiakov. American: My zasadime zemiaky a novu urodu zemiakov kopeme uz o 2 mesiace. Rus: my zasadime zemiaky a kopeme ich uz na 2. den. American a Rus sa cuduju: To je nemozne! Rus im hovori: Tak chlapci, to potom neviete,  co je to skutocny hlad.” Dokument vynikajuco spraveny, putavy. Vyborne.

Muz, ktory sadil stromy - dokument o “reformatorovi” v slovenskom filme, resp. v slovenskej dokumentarnej tvorbe, o Martinovi Slivkovi. Taktiez sa mi to velmi pacilo, bolo to zaujimave. Clovece, ten chlap bol ako filmova postava. Fakt ma zaujal.

Tam dole - nemucte ma! Uz nikdy viac. Pocas toho filmu som sa 3x zobudila - Co je to za divnu vetu? No, po par minutach ma zacalo lomit. Ten dokument bol tak neuveritelne nudny, k zaplakaniu. Tri krat ma strhlo zo spanku, ked tam 3x zazvonil telefon - taka brutalna zvucka. 78 minut bolo o tom, ako staticka kamera pozera z okna. Do toho povedala nejaka zenska asi 10 kratkych viet a to bolo vse. Myslienka filmu bola sice pekna - tazky osud emigrantov v novych krajinach, pripadne ich tazkosti so zaclenenim, ale sposob pracovania maximalne nezazivny. Nepacilo sa mi to.

Prasna cesta - velmi silny film. Teda, aspon mi pripadal, ze mal cosi do seba. Obdobie po zvrhnuti Hussajna a jeho rezimu, vsade vsak stale zuria nepokoje, bombarduje sa, posledni privrzenci Hussajna robia posledne samovrazedne atentaty alebo len tak zabijaju. Na pozadi tejto politickej situacie sa odohrava pribeh 2 vojakov, ako sa snazia doviezt do vojenskeho tabora jedlo, no po ceste vezmu maleho chlapca, ktory place pri ceste. Potom ho hladaju jeho ozajstni rodicia, ktori si myslia, ze usiel, potom tym 2 vojakom ukradnu auto aj s jedlom, chlapec je bosy a oni mu najdu iba 1 topanku… Smutno smiesny film v hlavnej sutaznej kategorii by som spolu s Pascou zaradila medzi 2 najlepsie. Film ziskal viacere ocenenia na medzinarodnych festivaloch. Po filme bola beseda s reziserom a hercami. Vyborny film.  

Marta a Berta - absolventsky kratky film studentov z Famu, velmi sa mi pacil O 2 znudenych nerozhodnych kamaratkach, ktore maju smolu, no zistia, ze maju jedna druhu a navzajom sa mozu na seba spolahnut. Dost vtipne bolo, ked sa jedna dozvedela, ze jej frajer je homos, co ju neskor dost poznacilo, v ramci toho pri rekapitulacii ich vztahu dosla k zaveru, ze vzdy bol divny (“Vies co? Keby mozem byt v rozpravke, chcela by som byt princezna.” “Nie! Ja chcem byt princezna!” “Coze? Ved ty si chlap. Ty nemozes byt princezna.” “A co jako ze som chlap? Ma chces diskriminovat? Mam pravo byt prineczna!”)

No a este som sa zucastnila na Scenaristickom seminari v Tr. Tepliciach 11 fatalnych chyb, ktorych sa dopustaju mlady scenaristi v Europe. Bolo to po anglicky a prednasal anglicky scenarista Nick Powell. Trvalo to 3 hodiny ale jednoznacne nebanujem, ze som tam bola. Dozvedela som sa kopu zaujimavych uzitocnych informacii, Nick bol velmi energicky a vtipny clovek, radost pocuvat.