Yo-Ho a Pirate’s Life For Me!

Nadych, vydych... Harry, dychaj, neboj... Nadych, vydych... Uz je vzduch cisty... Wa.. To bolo strasne. Cestovala som do BB a v autobuse bol taky strasny smrad, ze som sa skoro zadusila. Niekto tam tak strasne smrdel spoteninou... Grrc, este teraz mi je z toho na sablu. A samozrejme v buse kurili, tak tam bolo nehorazne teplo a ten smrad... Dychala som tak plytko, ako sa len dalo, moj mozog mi uz v Banovciach krical, ze "Ja chcem viac vzduchu!" :) A to som mala este pred sebou 3-hodinovu cestu. Po chvili aj to plytke dychanie preslo priam do dychavicnosti, zacala som citit tlak na hrudniku, bala som sa embolie, dokonca som mala pocit, ze uz mam chronicku arytmiu srdcoveho svalu... Nezistila som, kto bol toho vseho povodcom, ale asi je to tak lepsie :) A preco som to tu tak rozpitvala? Co ja viem, naprilad lebo prave cakam na hodinu a je volny net. A povedali nam, ze sa mame ucit pisat o comkolvek. Tak dnesny blog je venovany smradu. No ne je to romanticke? ;)

Rano som chytro chytro cosi poupratovala. Zostala som doma jediny zdravy clovek :) Myslim fyzicky zdravy clovek, psychicku orvinu rozoberat radsej neidem :) Mala sestricka ma angynu, mamina ma nadchu, tatko ma zapal priedusiek a druha sestra odisla na vikend na dozvuky. Takze som poupratovala, poumyvala. Medzi tym som asi 3 x robila novu varku citronoveho caju pre vsetkych. Zakazdym do 2 litroveho hrnca, co cini 6 litrov caju od rana do poobedia :) Potom som isla do mesta, stretla som sa s Pompeiusom, tak sme pokecali, zasmiali sme sa, no a potom som isla za maminou do Maxu a... Tramtarata... To este stale nie je vsetko - vyfintila som sa a isli sme s Weronchou ku Kike. Tam sme sa stretli aj s jej fajn kamoskou, nasa krvna skupina ;) Hned po tom, ako som jej zjedla bombonieru (no dobre, aj ostatni mali... trosku...:), sme isli k ujovi Dudu, resp. najskor do krcmy, ze na "zabavu" :) ehm, tak ideme okolo krcmy a tam nejaky spolocensky unaveny clovek vykrikoval pesnicku "Dnes mam rande so svojim mestom", konkretne pasaz "A viiiiiiiiin" :) Tak sme isli k Duduovi. Tam bolo nehorazne vela ludi, bo vsetci zrejme predpokladali, ze bude zabava a nakonec nic. Inak to tiez nepochopim, preco nebola Katarinska zabava, ale nevadi. Tak sme sa my 4 usadili do vstupnej auly (vsimaj ako dobre to znie :) a tam sme cakali na svoju prilezitost zaclenit sa dovnutra. A tak sme tam sedeli pri nasom zivotodarnom moku a naraz dosla teta Dudu, ze dievcata ak xcete, tak vnutri su 4 volne miesta. Tak sme tam vystarovali ako gazely (rozumieme sa ;) a sme sa tam uvelebili. Inak sme sa vyborne bavili aj bez Katarinskej zabavy, sak stale bolo na com sa smiat, sak ako my ked sme pokope...:) No, niekoho v kraaasnom ruzovom tricku som si tam vsimla uz na zaciatku...  A ani vo sne by ma nenapadlo, ako sa to moze vyvrbit...;) No, potom ma zacal Hooligans obtazovat a bolo po srande. Este ze tam bol niekto v kraaasnom ruzovom tricku :) No, nic to preto, chvalabohu sa potom baby zdvihli, ze uz sa ide domov, tak som utekala s nimi :) Rozlucili sme sa s Kikou a jej kamoskou a islo sa domov.

S podnadpisom - co sa dialo v zakulisi, kam ani Bruno nevidi... 

Hej, vsetci vieme o co ide, Ta nasa stuzkovaaaa... ano, bolo tomu nedavno rok, presne 12.11. Musim sa k tomu pametnemu dnu vratit. Nie skrz spomienky, ale treba nieco dodat. Tak v prvom rade musim jednoducho pripomenut, ze nam stuzkova vysla. O tom niet pochyb. Toto nie je machrovanie abo povysoovanie nad ostatnych, toto je fakt. Mali sme siroku skalu predstaveni, kazdy predviedol co vedel. Rodicia aj ucitelia sa smiali, bavili, samozrejme aj my decka. Parada :)

Ze vraj kapela bola nic moc. Tak k tomu len tolko, ze skor, nez som sa pustila do realizacie programu, ako maju po sebe nasledovat vsetky vystupenia, vymyslet s Marekom scenku Sud, vymyslet uvadzanie, priprava kostymov a sitie sukniciek na 3 osipane atd, napozerala som si pred tym 19 stuzkovych slavnosti. Ano, je to tak - 19 stuzkovych, ktore som si pozicala od kameramana. Cely tyzden som nic ine nerobila, iba donekonecna pozerala stuzkove, aby sme sa vyhli chybam. Myslim, ze to mi vyslo. Takto, na kazdej stuzkovej bol DJ. Ale ja som to riskla s kapelou. Poniektori tvrdia - bad choice. Ide o to, ze ked som pozerala tych 19 nudnyh stuzkovych, kde sa DJ prehrabaval v kope CD s hudbou a mixoval tam drte, kde to bolo cele neosobne, DJ mlady chalan, ktory sa prisiel na stuzkovu vyburit - DOVIDENIA. Humus. Preto som prisla s napadom s kapelou. Nie pre to, ze je to rodina. A teraz, ked pozeram nasu stuzkovu a vidim tam na podiu par hudobnikov z dediny, ktori sa fakt snazia, este si zavolali specialne na to aj spevacku :) dalej ako skvele vyplnili cele javisko, ze to cele aj oni ozivili, tak ked to pozeram, musim povedat - good choice. Aj teraz som pozerala 3 stuzkove z tohto roku, ale vsade boli DJovia bolo to take suche, nudne, proste na javisku je DJ a... a co? Uplne prazdny priestor okolo neho a on stale busi do reprakov a snazi sa prekricat hudbu ked trapne uvedie Repete kolo... Kto nezazil take starosti s pripravou tych najmensich detailov na tuto nasu slavnost, nepochopi, preco tam bola tato nasa mila kapelka. Ale clovek, ktory sa fakt nadrel na priprave programu to oceni. Cest tymto par vynimkam. A co vsetko bolo treba zariadit! Takze nikto sa nestaral, co kupime triednej, co kupime zastupcovi. S Klarou sme zobrali naverimvboha prachy a den pred stuzkovou sem isli rychlo nieco kupit. Stravili sme tam cely den. Potom som bola pre oznamka. Osklbali ma o par tisic, ale ja som si to nenechala, a s istym znamym som tam proste nabehla, a vytlkla som tie love od nich. Ze treba vymyslet kazdy maly detailik, trebars kde postavime tu vazu na ruze pre mamicky, ze treba zoradit oficialnu cast, ze treba zastupcovi povedat, kde sa ma postavit, kde bude stat zakial sa budu davat stuzky, dat mu vytlaceny zoznam mien, ktory sme este 10 minut pred stuzkovou nemali, ze treba povedat tym malym detom so stuzkami, kde maju prist, kde maju zastat... toto si malokto vsimol. Ja som tieto detaily robila s radostou, Klara s jej maminou s radostou vybavili jedlo a salu a stuzky. Ja mam aj na to organizovanie len tie najkrajsie spomienky! Ale ked tam potom pride nejaka fuchtla, ktora pre spolocny program (okrem tej svojej casti, samozrejme) ani prstom nepohla a zahlasi, ze sa jej nepacila kapela, tak vtedy som jej jednoducho povedala, co som si uz dlho myslela. V den stuzkovej som dokonca stihla iba ist ku kadernicke, kozmeticku som nestihla, lebo jednoducho som musela bezat do saly a este doriesit nejake veci. Preto som bola namalovana tak, ako som bola...;) Ale aj to mi bolo jedno, ja som pre stuzkovu urobila vsetko, co som mohla. Lebo som stuzkovu robila s radostou. Lebo viem, ze stuzkova je nadherny den.

V pondelok vecer mi vola Rocky, ci som uz BB, ze Duko mu spominal, ze herci od nas maju v skole predstavenie. Nakonec ziadne predstavenie nebolo, len my traja sme tam cakali ako puci :) Tak nas Rocky zavolal ku nemu na byt, ze pozreme si nejaky film. Ale nakonec to skoncilo tak, ze sme si citali nasu tvorbu. Znie to neuveritelne, ale jednoducho sme sedeli na Rockyho posteli a citali sme si jeho vytvory. Duko je dokumentarista, cize filmar, strasne sa mi rata to, ze je ochotny si vas vypocut, ze poradi, skritizuje, pochvali, pocuva, robi si pri tom poznamky do bloku... Tomuto vazne hovorim konstruktivne myslenie. Nikto sa vam tu nesmeje za to, ze mu precitate nejaku svoju pracu, ze mozno odhalite kusok zo svojho vnutra... Duko hovori, ze ved sem tu na to, aby sme sa naucili co sa da o filmovani, scenaroch, rezii. A tento postoj kvitujem. A Rocky je skvely chalan, paci sa mi na nom ako sa vie zamyslet nad roznymi vecami, ako sa s nim da fajn pokecat. Mno, v noci som dofrcala domov, natocila som si vlasky a islo sa hajat.

V skole boli velmi zaujimave posledne 2 hodiny dramaturgickeho seminara a autorskej tvorby. Pan profesor je Cech a je uplne dokonaly, nas najoblubenejsi profak. Vie skritizovat, poradit, motivovat. Tak sa mi to paci. Na tejto hodine sedime vsetci 8 spoluziaci okolo 1 stola, profak pri nas, citame si svoje prace, kazdy nahlas tu svoju a potom nas druhi hodnotia. Egoista by to psychicky nezvladol, pretoze niekedy je kritika dost brutalne, nekecam. Ked sa trapite nad nejakou poviedkou par hodin a potom ju niekto sfukne... No, treba to zazit. A zislo by sa to kazdemu. Potom aj ked sedime v bare so spoluziakmi, tak sa o nasich pracach bavime, vysvetlujeme co bolo ako myslene. Je to fajn.

Aneb Ako sme pomahali v Hornych Chlebanoch, ako sme krotili pávy a ako nas nazvali Jehovistami... (dost podrobny opis!) 

Som, doma, som dead, ale som stastna...  V piatok rano som dofrcala domov a poobede som uz zase cestovala prec. Isli sme pomoct na vikend pripravit misie v malej dedinke - Krusovce (nie Krusovice ;) Bol tam komplex mensich dediniek (Horne Chlebany, Dolne Chlebany, Krusovce...), Tam su misie uplne ine ako v TN, bo je to dedina, vsetko sa tam roznesie a vsetci vedeli, ze prideme, tak kazda babka nachystala kolace :) Bolo nas 21 pomocnikov, stare zname decka z Beluse a ja. Ubytovali nas vsetkych na fare, bola ina zabava ;) Misie tam budu od 9.12. a my sme chodili sme po 2 a osobne sme davali pozvanky do kazdeho domu. Hovorim, tam boli na to pripraveni, takze to vobec nevyznelo "nasilne". Len sme zazvonili, podali sme domacim obalku do ruky a islo sa dalej. Nic extra. Ja som chodila s Clickom, a pridelili nam Horne Chlebany. Akoze, zrejme sa tou dedinkou prehnal cierny mor, abo tam bola genocida, ja neviem, ale polka domov mala zatlcene okna doskami, nikde ani zivej duse, vsetko schatrane. Ale boli tam aj zlati ludia, pokecali s nami a tak. Jedna pani ale nic o nas nepocula a ked nas uvidela pred domom, zacala kricat ze "Jehovistiii!" a treskla s dvermi. My sme sa zacali kosit, no ale co s nou. Takze sme za 3 hodiny obehali celu dedinu. Zvysne decka dosli az vecer a chvalili sa, ako ich kazdy pohostil. My sme len tisko zavideli. Najlepsi hlod sa podaril jednej skupinke, ked sa im jedna teta stazovala, ze nemoze ist na misie, bo ma chory sedaci nerv a tie nase hovada jej povedali, ze sak v kostole moze aj stát  No a inak som zazila riadne šoky... Vykracujeme si po takych lazoch, a naraz uprostred cesty su 3 pávy!!! Kazdy vie, ze pav ma kridla, cize je to vtak. A ja mam panicky strach zo vsetkeho, co lieta... A tak som chytila hysak, ze ja tam neidem. A Click, ze "Harry neboj, pav nedokaze ozaj lietat, pod." A zrazu to monstrum vzlietlo a preletelo 2-metrovy plot!!!  To bola pre mna posledna kvapka. Motivacia ako "Harry, Chlebany potrebuju misie" bola fakt nedostacujuca. A potom reci typu "Neboj, ten pav to nepreletel, on to iba preskocil" mi tiez na odvahe nepridala. Zobral ma za ruku a zacal ma tahat okolo tych bestii, ich pierka sa v lucoch vychadzajuceho slnka hrozivo leskli, kridla odstrasujuco tahali za sebou... Brrr... Nakoniec som to zvladla s mojimi zazmurenymi ocami a jeho odvahou :) A prideme k dalsiemu domu a tam boli pustene sliepky... Konec... To som skoro omdlela... No ale pri veceri zozala tato nasa prihoda s pavmi, ktore preleteli 2-metrovy plot a s Clickovym nazornym predvedenim mojho strachu a zazmurenych oci, zozala velky uspech a tak lahko sa na nu nezabudne. Ani ja nie... No a mala som meniny a tak mi tam vsetci blahozelali, myslim, ze vecsina len kvoli tomu aby sa mohli so mnou vybozkavat, ale nevadi, herpes sa vzdy zide ;) Ale cela akcia stala za to, dufam, ze im misie vyjdu a ze ich povzbudia.

Napriek tomu, ze v tych mojich koncinach v BB byvam jedina od nas z triedy, nenudim sa :) Je nas 8 a kazdy byvame v inej casti BB. Vsetci sa stretneme iba v skole a kruzkovicu mame kazdy den, ked ideme cez prestavky do krcmy, baru, kdekolvek :) Na moj vkus mam ale dost volneho casu. Zivot na panelaku mi pride trochu otupny, taky suchy... Nezvladla by som to. Na panelaku musi clovek zleniviet. A tak som sa rozhodla zahajit prostest proti lenivosti. Kedze mam nedostatok pohybu, rozhodla som sa, ze za 4 dni, co travim v BB musim ist aspon 2x peso do skoly. Trva to sice az hodinu, bo to mam do skoly fakt daleko, ale pohyb nezaskodi. Dalej, kusok od nasho baraku som objavila plavaren, dokonca je tam taka akcia, ze kazdu stredu od 19:00 do 20:00 je to zadarmo pre poistencov VsZP, tak chodim zadara do plavarne kazdu stredu :) No, a tym sa moje pohybove aktivity nekoncia, dokonca som zacala aj cvicit. Sice len tak rekreacne, ale predsa. A ked mam este cas, tak sa donutim pozerat klubove, nezavisle filmy s kocurom na kolenach. Inak chodim domov az vecer, pak cosi zjem, do noci pisem slohy, opisy, jednoducho co treba na dalsi den, skoncim okolo pol noci a idem spat. Nestazujem sa, bavi ma pisanie a to, ze nad tym stravim vela casu mi nevadi. Ale tak okej, sem tam sa pritrafi nejaka zurka :) Minule sme sa stretli fajn partia - boli sme u suseda, mal tam same chipsy, arasidy, a... proste vselico ine :) Na druhy den rano vstavat na 8:00 bolo dost krute... Vecer po skole chodievame do "Schiva" a tam diskutujeme o nametoch na filmy, fakt paradne odvazy, keby nas niekto pocuva... Scorsesse je nula :)

Zase toho je tolko... Tak napr sme boli zo skoly na Grafickej vystave, sice uz dost davnejsie, ale zly pocit z tohto podujatia rezonuje vo mne doteraz... Proste, to novodobe umenie mi akosi nevyhovuje... Polepene telefonne zoznamy na stene... pol hodinova projekcia kvapkajuceho kohutika s vodou... polonahy chlap prilepeny na stene... ale budis. No, do mojej filmoteky pribudli nove filmiky.

Diablova cesta - v skole sme pozerali jeden naaadehrny dokument, volalo sa to Diablova cesta. Vynikajuco spracovane, z francuzskej produkcie, paradicka. Dokument hovoril o dost nudnej veci, ako je prejazd kamionov cez isty horsky priechod v Kolumbii. Ale bolo to tak uzasne spracovane, ze nas to vyslovene vtiahlo do deja. Tato cast cesty je dost nebezpecna, okraje cesty lemuju nahrobne kamene, velmi citlivo to tam opisuju. A pri tejto ceste byvaju rozni ludia v chatrciach a pomahaju kamionistom, ked maju poruchu, pripadne im cistia kamion, jazdia popod kamiony na motokarach :) Fakt chvalim takto putavo spracovany dokument.

Sepoty a vykriky - s vypetim vsetkych sil som to pozrela cele... Film z rezie mojho "oblubeneho" Ingmara Bergmana. Kocur Kubko vzdy sleduje so mnou vsetky filmy, sedim na posteli, on mi lezi v naruci a tuho spi. Pri Bergmanovi fakt skutocne dokaze tak strasne zaspat, ze zabudne aj priast :) No nie, ten film bol hrozny, hrdinkami su 4 zeny, z toho tri sestry a ich sluzka, bozinku... Jedna zo sestier zomrie, ale este nie je uplne mrtva... na druhy svet moze odist az ked sa snou vyspi ta sluzka... tak tuto radsej skoncim, bo chcem na to co najskor zabudnut... A ze Bergman je genius... Ehm...

Wallyce a Grimoult - peknucky animovany film, rozoberali sme na nom dramaticku stavbu diela. Zaujimave, co vsetko sa da vydedukovat z "obycajneho" detskeho filmu. Tolko detailov, ktore hovoria o tom, ako velmi sa s tym reziser pohral. Uzasne. Je to vlastne serial o panovi a jeho psikovi. Od tohto rezisera pochadza aj rozpravka Slepaci ulet ;)

Nechapem, co to malo znamenat... Takto. Mam dieravu hlavu na datumy, terminy, nechodim nacas. Viem, priznam si to. Snazim sa s tym nieco robit, uz to nie je take strasne ako pred tym. Mam aj maly zapisnicek, do ktoreho stale nieco pisem. Je to moja pridavna pamet, moj "disk H" (H ako Harry :) No, ale tak ci onak som zabudla na jej meniny. Ospravedlnila som sa, ako som len mohla, sypala som si popol na hlavu, strapnovala a ponizovala som sa a to vazne nekecam. Len aby mi odpustila. Ale toto jej zrejme nestaci. Jej samolubost nepozna hranic. To, ze jej napisem cez tyzden hockedy SMS ("Ale boze, keby ti ja nenapisem, tak ty sa urcite neozves" tak aj tymto ma terorizuje), ze si kazdu chvilu telefonujeme aj hodinu vkuse, to je nic. Ze sa stretavame kazdy druhy tyzden, to je nic. Ona xcela prote na meniny dostat tu sprostu SMS. Od toho zavisi priatelstvo??? Od hlupej spravicky? Pre nu zrejme hej. Kolko krat som si ja zahryzla do jazyka a nepovedala som jej nieco rovnako stiplave ako ona mne, pretoze ona si ani neuvedomila, ako niekedy cloveka zranila. Kolko krat som ju obranovala pred druhymi, ked hovorili, ze vyryva, ze je sarkasticka, panovacna a prchka? Hoci je to trosku pravda, ja som sa snazila nepozerat na chyby, ale vyzdvihovat jej dobre vlastnosti, ktorych ma vazne dost. Je moja najlepsia kamaratka, v skole sme toho za 8 rokov dost preskakali.... Ale ona mi bude donekonecna opakovat, ze som zabudla na jej meniny... Dobre, priznavam, uz som minuly rok zabudla aj na jej narodeniny. Aj to som si horko tazko vyzehlila... Nepozna moj blog, nedozvie sa, ako velmi mi je to luto, ani to, co si o nej myslim-naco zbytocne sirit nenavist. Telefonovala som jej, ale asi ma nepochopila. Teraz sa tvari, ze vse je uz okej. Zobralo ma to. Dost. Nemam sil viac pisat, pretoze mi je to strasne luto. A tak mi ostalo len prazdno v srdci, lebo viem, ze to uz nebude ako pred tym. K., toto som si podla mna nezasluzila...

Sobota je pre mna jednoducho akcna od rana do vecera. Vlastne kazdy den mam narvany s kadejakym programom. Ale s5 ku sobote. Ta dnesna bola zvlast extra plna :) Budicek 6:30, omsa 7:00, dokonca som aj stihla prist na cas :) Potom som ostala aj s Elis upratovat kostol. Mojou naplnou je vysavanie, bo babky nevedia pustit tuto vymozenost modrnej technologie. Dokonca je tam taka sranda, ze kabel vedie aj k tomu sosáku :) a elektrina vedie do rotujucich valcekov, ktore sluzia na lepsie vysavanie. No, je to pekne, lenze skutocnost je ta, ze tie valceky maju taku silu, ze ked sa dostanem k okraju koberca, valceky zacnu namotavat aj nite z koberca. Ehm, nexcem sa chvalit, ale uz som vyparala riadny kus koberca pri kazatelnici... ehm... No, medzitym, ako babky aranzuju kvetiny, dalsie umyvaju dlazku a tak, kecame s Elis s nimi. Ked sa Baca Kacalech dozvedela, ze chodim na AU v BB, hovori: Pocuvaj, tak natoc aj o mne raz nieco. A ja: No a aky zaner by sa vam pacil? Ona: Tak nech som v telke co najdlhsie, natoc teda telenovelu. Chi, no a ja, velky vtipalek, hovorim: Okej a nazvem ju "Jednoducho Katarina" :))) (Opatovania rozumeju ;) Potom ked o pol desiatej doupratujeme, uvarime si caj, kavu, kolace, babky sranduju jedna radost. Najvecsia hviezda je samozrejme moja teta Jozka, ktora je sice stara, ale jej zrnka mudrosti su uplne nadcasove :) (Srdco neni vechet... Takeho chlapa nenajdes ani s Paskalovou sviecou... No co, uz mas ometaka?... No, vies, to je take, ze Na kopecku stal, pekny sa zdal... Perla za perlou...) Inak, raz urcite natocim ich prasenie koberca. To je Slunce seno Opatova. Nekecam. Stoji za pohlad! Po ceste domov som stretla stareho kamosa z autoskoly, ako to rezal cez Opatovu na dodavke, chvilu sme pokecali. Dobehla som domov, zacali sme upratovat. O dvanastej sme skoncili, zacali sme likvidovat haraburdy z letnej kuchyne, potom sme prali, pomohla som babke piect kolace (ako tradicne - 5 plechov, aby nahodou nebol nikto hladny...) potom som ozehlila varku este z minuleho tyzdna, to uz bolo 16:00, mamina este zacala piect, ja som urobila salat, vsehosudy sme sadli do upratanej, vylesknutej domacnosti asi tak 18:00... Potom dosiel tatko z Ciech (bol v Polivkovom Valasskom kralovstve :), tak sme kecali. O osmej dosla Kika, ze pome k ujovi Duduovi, sa pridala aj Weroncha, bolo nam skvele, smiali sme sa ako najate, vyrozpravali sme si vsetky zazitky zo skoly - uuu...:) No a pak som neodolala a este sme isli o 22:00 opozret Kike nove saty. Su nadherne bleducko zelene! Take som vzdy xcela!!! Sice by som asi brala iny strih, ale farba nadherna. Weroncha ma laskavo prichylila pod svoj dazdnik, bo ja na teke "zbytocnosti" nemyslim, ked prsi... O pol jedenastej som sa snazila dobyt domov, ale nesla otvorit brana... A teraz sedim a tukam do klavesnice ako taky datel, bo som sa rozhodla, ze si tento den zvecnim.

Jezkove nohy, to bola akcia! V rocniku nas je novych nieco cez 50 studentov. Niektori nevedeli, ze vobec imatrikulacia je. Medzi nich som patrila aj ja, az do poslednej chvile, musim sa priznat...  Keby mi kamaratka nezavola, co si obliekam, tak ani nedojdem. Tak som sa musela v nedelu zbalit v style „Cestoviny“, cize som mala na to nejaku pol hodku, co je na mna uzasne, ze som to sihla. Este som s maminou letela do Maxu kupit si nejaku slusnu bluzku. Konalo sa to v malom divadle, to mame ne 2. poschodi v skole. Dekani a vsetky tie magnificencie a eminencie tam sedeli v tych handrach, ehm, talaroch ;) Jeden profak sa pomylil a zacal citat prihovor studentom, a pritom mala ist slov. hymna, takze zacal „Mili studenti...“ A naraz z reprakov „Nad tatrou sa blyska...“ My sme nemohli... No, nemali sme objednany ziadny bar, tak decka z intraku usporiadali Imatrikulacnu party u nich, na chodbe 3x6 m2. Ale doslo nas len okolo 25 ludi, tak sa dalo. Ked sme dosli, kazdemu nam Staff dali menovku, bola to skvela haluz s tymi menovkami. Tak sme sa vsetci pozoznamovali, boze... Tak to budu tipci... No a co pokladam za veeelke + ze par ludi sa ukazalo ako ochotnych tanecnikov, tak sme tancovali asi 7 ludi od zaciatku az dokonca a maju radi SKA, to sa rata, ze ano  A zopar nas bolo pravych „party fans“, boli sme tam od zaciatku, az pokial nam nedosla vratnicka zatrhnut celu akciu, bo jedna herecka zhodila pivovu flasu z najvyssieho poschodia az dolu na chodbu... To nas tam ale ostalo uz iba minimum, tak sme pozametali lamety, balony, papierove klobuky a take veci... No, a neskutocne rada som, ze nosim dlhe nahrdelniky, waaau... ;) Clovek by ani netusil, na co vsetko sa daju vyuzit... Fantazija ludi je velka... Hlavne jedneho...  Takze takto mam relativne v klude za sebou jeden "Velky den" a som rada, ze som na tejto skole :)