Yo-Ho a Pirate’s Life For Me!

Nadych, vydych... Harry, dychaj, neboj... Nadych, vydych... Uz je vzduch cisty... Wa.. To bolo strasne. Cestovala som do BB a v autobuse bol taky strasny smrad, ze som sa skoro zadusila. Niekto tam tak strasne smrdel spoteninou... Grrc, este teraz mi je z toho na sablu. A samozrejme v buse kurili, tak tam bolo nehorazne teplo a ten smrad... Dychala som tak plytko, ako sa len dalo, moj mozog mi uz v Banovciach krical, ze "Ja chcem viac vzduchu!" :) A to som mala este pred sebou 3-hodinovu cestu. Po chvili aj to plytke dychanie preslo priam do dychavicnosti, zacala som citit tlak na hrudniku, bala som sa embolie, dokonca som mala pocit, ze uz mam chronicku arytmiu srdcoveho svalu... Nezistila som, kto bol toho vseho povodcom, ale asi je to tak lepsie :) A preco som to tu tak rozpitvala? Co ja viem, naprilad lebo prave cakam na hodinu a je volny net. A povedali nam, ze sa mame ucit pisat o comkolvek. Tak dnesny blog je venovany smradu. No ne je to romanticke? ;)