Kritika, Povzbudenie, Motivacia
V pondelok vecer mi vola Rocky, ci som uz BB, ze Duko mu spominal, ze herci od nas maju v skole predstavenie. Nakonec ziadne predstavenie nebolo, len my traja sme tam cakali ako puci :) Tak nas Rocky zavolal ku nemu na byt, ze pozreme si nejaky film. Ale nakonec to skoncilo tak, ze sme si citali nasu tvorbu. Znie to neuveritelne, ale jednoducho sme sedeli na Rockyho posteli a citali sme si jeho vytvory. Duko je dokumentarista, cize filmar, strasne sa mi rata to, ze je ochotny si vas vypocut, ze poradi, skritizuje, pochvali, pocuva, robi si pri tom poznamky do bloku... Tomuto vazne hovorim konstruktivne myslenie. Nikto sa vam tu nesmeje za to, ze mu precitate nejaku svoju pracu, ze mozno odhalite kusok zo svojho vnutra... Duko hovori, ze ved sem tu na to, aby sme sa naucili co sa da o filmovani, scenaroch, rezii. A tento postoj kvitujem. A Rocky je skvely chalan, paci sa mi na nom ako sa vie zamyslet nad roznymi vecami, ako sa s nim da fajn pokecat. Mno, v noci som dofrcala domov, natocila som si vlasky a islo sa hajat.
V skole boli velmi zaujimave posledne 2 hodiny dramaturgickeho seminara a autorskej tvorby. Pan profesor je Cech a je uplne dokonaly, nas najoblubenejsi profak. Vie skritizovat, poradit, motivovat. Tak sa mi to paci. Na tejto hodine sedime vsetci 8 spoluziaci okolo 1 stola, profak pri nas, citame si svoje prace, kazdy nahlas tu svoju a potom nas druhi hodnotia. Egoista by to psychicky nezvladol, pretoze niekedy je kritika dost brutalne, nekecam. Ked sa trapite nad nejakou poviedkou par hodin a potom ju niekto sfukne... No, treba to zazit. A zislo by sa to kazdemu. Potom aj ked sedime v bare so spoluziakmi, tak sa o nasich pracach bavime, vysvetlujeme co bolo ako myslene. Je to fajn.
